Slovenská akadémia vied - SAV

Veľmi často sa používajú fázové slovesá neprestať, neprestávať, ale už iba
jednotlivo ich synonymá neustať, neustávať.
Aj oči privierali, aby aspoň, tak zbadali starý stav, za ktorým neprestávajú banovať.
(HEčKO) — Ak neprestanú šarapatiť, nastúpime znovu do zbrane! (F. KBáľ) — Tu, ked sa
usiluješ skončiť, dajú robotu inú •—• a neustanú dávať a vymýšľať práce nové, čo by bol
deň na sto hodín, (TIMRAVA)
Konečnú fázu deja vyjadrujú pomocné slovesá prestávať, prestať. Veľmi
zriedkavo sa používajú aj slovesá ustávať, ustať.
I rieka pod dedinou hrozivo stúpa a kolembajúce sa ľadovec prestávajú tiecť, (HEčKO) —•
Mať mi prestala kupovať šaty a čopce. (KUKUčíN) — Drina sa uškŕňal a prestali ho pobolievať
aj nohy. (JAšíK) — Ako prestalo byť teplejšie tamvon, klesli i novooživnuté
našo nádeje, (VANSOVá) — Zvon už ustal bľačať ako dochrámané teľa . . . (UBBAN)
Základné fázové slovesá majú pri sebe aj plnovýznamové pendanty. Tie sú
často aj predmetovými slovesami a majú gramatický predmet v akuzative
alebo v inštrumentáli s predložkou s. Najčastejšie sa v predmete používa dejové
substantivum: začínať prácu, začať predstavenie, začat s behom, prestať s plávaním,
neprestať so zábavami ...
Slovesá ostať, ostávať, zostať, zostávať v spojení s neurčitkom činnostných
slovies sú plnovýznamové a vyjadrujú nedostatok pohybu, zotrvanie na jednom
mieste. Pripojené sloveso v infinitive je cieľom slovesnej činnosti, a preto sa dá
nahradiť aj vedľajšou vetou so spojkami aby, že:
Lon aspoň tio gelotky koby som vám mohol ostať vyplakovať! (STODOLA) —
zostal vo dvoro pohovoriť si so známymi, (JJéOK)
Adam
Aj bezpredmetové pendanty fázových slovies sú plnovýznamové: HcJior
prestáva, dážď ustáva, búrka neprestáva.
Limitné slovesá
Limitné pomocné slovesá sú slovesá ísť, mat. V spojení s plnovýznamovým
slovesom vyjadrujú konečný prípravný stav pred uskutočnením deja. Majú
istý vzťah ku gramatickej kategórii času. Spojenia týchto pomocných slovies
s neurčitkom dokonavých slovies vyjadrujú, že vyslovený dej sa už-už má
uskutočniť, alebo len-len že sa neuskutočnil. Uskutočnenie deja sa však prieči
skúsenosti. Pomocné slovesá ísť a mat sa v tomto význame používajú v prítomnom
a minulom čase oznamovacieho aj podmieňovacieho spôsobu.
Srdce jej ide puknúť od žiaľu. (HEčKO) — Boky sa mu šli rozdrapiť, (šVANTNER) — Od
srdu ho išlo rozhodiť, ale bol bezmocný, (MORIC) — škovránky a drozdy malí si v slnečnom
jase hrdielka vyspievať, (r. KRAB) — Bojko začal stenať, ako keby mal umrieť, (TAJOVSKý)
— Mater mi má zadusiť, (TAJOVSKý)
Najčastejšie sa s týmito pomocnými slovesami spájajú osobné i neosobné
slovesá vyjadrujúce psychofyzické stavy.
365