Slovenská akadémia vied - SAV

„A či ti povedal niečo?" pýta sa jedna dychtivé, ako by sa éul jej rozčúlený dych. —
Za každým číslom prestávka, čuje sa tichý rozhovor i výkriky. — Skoro do doliny sme
zišli a ešte nič nevideli. Iba čo Sa čuje akýsi temný hukot a dunenie, ako by sa blížila
artiléria s kanónmi. — Ležíme, načúvame — no nepreniká sem ničoho z tej Sodomy
tamdolu. Čuje sa štrkot, ale iba ked vysypú plnú truhlu črepov do dvora. — No dámy
domáce, všetky bez výnimky, sú v kroji. Pristane im krásne sukňa do belasá, serbijanka,
plavá, kabátik čierny zamatový, zlatom a striebrom vyšívaný a otvorený na prsiach,
kde sa vidí biela košeľa, vkusne vyšívaná.
Namiesto zvratného pasíva sa pri slovesách vnímania v spisovnej slovenčine
ustálilo používanie infinitivu alebo modálneho spojenia s infinitívom: akoby
bolo čuť jej rozčúlený dych; iba čo čuť akýsi temný hukot a dunenie: čuť štrkot;
vi diet bielu košeľu.
Zvratné pasívum je bližšie činnému rodu ako opisné pasívum. Je celkom
bežné v ľudovej reči i v krásnej spisbe. Máva veľmi často význam zvyčajnosti,
pravidelnosti, preto sa používa v textoch, v ktorých sa vyslovujú návody,
poučenia, úpravy a požiadavky, ako sa isté činnosti konajú alebo majú konať.
Vedecká metóda sa teda definuje systémom: metóda je to, čím sa dopracujeme k systému,
(FILKOBN) V kraji veľmi dbáme, aby sa nezanedbala ani jedna stránka, ktorá
ovplyvňuje plnenie plánu výroby. (TJ.Ač) — Hríby sa zbierajú za rána. (úzus) — Mäso
sa má hnod uložiť do chladničky, (úzus)
Používanie opisných pasívnych tvarov
Opisné pasívum sa tvorí od nedokonavých i dokonavých slovies; je paralelné
všetkým činným tvarom okrem slovesného podstatného mena, ktoré môže mať
obidva významy — aktívny i pasívny. Vyjadruje trpnosť pregnantnejšie ako
reflexívne pasívum.
1. Opisné pasívum s vyjadreným činiteľom deja.
Ide o pomerne zriedkavé prípady. Podstatné meno označujúce činiteľa deja
stojí v inštrumentáli a pomenúva najčastejšie osobu, kolektív osôb alebo živú
a tak chápanú bytosť; zriedkavejšie činiteľom (zväčša v odbornom štýle)
môže byť aj vec. Pasívne vety s vyjadreným činiteľom deja (najmä osobným) sa
pociťujú neraz ako archaické a vyumelkovane.
Dňa 28. soptombra bolo mi poslaná podpredsednfetvom Matice slovenskej podakovanie
za dary, poslané múzou: starožitnosti, nerasty a staré peniaze, (LASKOMEBSKý) —
A vnučka — krásna zohnutá nad nojakými básňami pri stolo s mladíkom Mirkom Hravým,
ktorej otec bol prenasledovaný Maďarmi (a snúbenec tiež), zbledla ako stena.
(TIMBAVA) — Viero oči zaleteli k studni, kde dupotali bujné kone, vedené Hagarom,
a tým bola Hana upozornená pozrieť sa ta. (TIMRAVA) — Tu Rečičkajovi ošte raz napadli
všotky pochybnosti. Teraz sa už neklamal: colá jeho duša 6o/a Jolanou zcvugatá. (JéGé) —
Bolo už povedané — Michalom Chorvátnom — čo všetko autorovi pri správnom triednom
východisku z historického rámca vypadlo a v čom je jeho obraz epochy na Slovensku
neúplný, (A. MATUšKA) • — Výkon každého psa je podmienený rýchlosťou a vytrvalosťou.
555