Slovenská akadémia vied - SAV

nepriateľ." (FIGULI) — Na starosť i pamäť slabne, (TAJOVSKý) — Úsečka je najkratšia
spojnica dvoch bodov. — Zem sa krúti okolo vlastnej osi.
b) Vyjadrovanie zvyčajnosti.
Táto funkcia sa úzko primkýna k prvej. Zvyčajné deje v porovnaní s atemporálnymi
dejmi majú menej všeobecnú platnosť; dej vystupuje ako zvyčajný len
v istom okruhu.
Významovú platnosť deja vyjadreného prézentnými tvarmi indikatívu
možno charakterizovať označením „tak to býva", „obyčajne sa tak stáva".
Veľmi často sa zvyčajnosťou deja charakterizuje jeho podmet alebo prostredie,
v ktorom sa dej odohráva. Zvyčajnosť deja sa často vyjadruje opakovacím
slovesom.
Nevestu v novom príbytku vítajú sladkým vareným vínom a svokruša podá jej lyžicu
medu, aby bola dobrá, (TAJOVSKý) — Pri týchto generáloch nezbadáš ani mak pýchy
alebo blahosklonnosti, ako sa to vída pri vysokých oficieroch, (KUKUčíN) — Za dverami
stál komediant, vysoký a plecnatý chlap, s fúzami a bradou, ako kozy mávajú, (ONDBE­
JOV) — Pripomínal jej svojím blúznením tých, čo pijú v jej kraji makový odvar, ktorý
dáva sladké sny. (FIGULI) — Trinásťročné dievča z chudobnej rodiny už musí vedieť
všetky domáce práce — najmä ked matka celý deň nie je doma. (ZúBEK)
2. Sprítomňovanie.
Prézentné tvary indikatívu, a to nedokonavých i dokonavých slovies, sa pre
oživenie používajú na vyjadrenie minulých dejov, budúcich dejov a zriedkavejšie
aj na fiktívne zreálňovanie budúcich dejov a vôbec dejov, na ktoré nie sú
reálne predpoklady. Autor jazykového prejavu podáva tieto deje tak, akoby
sa práve odohrávali, akoby ich práve konal, vnímal alebo prežíval. Mimovoľne
alebo i zámerne ruší časovú vzdialenosť od deja alebo jeho neúplnú reálnosť
a podáva ho tak, akoby sa dial v čase prehovoru a bol celkom reálny.
a) Sprítomňovanie minulých dejov — historický prezent.
Minulý skutočný (reálny) dej sa na oživenie rozprávania transponuje do
prítomnosti, podáva sa ako aktuálny, bezprostredný.
„Tak vám budem rozprávať, ako Mišo Vrtáň kupoval na jarmoku čižmy. Nuž tedana
Detve je jarmok..." ( A L E X Y ) — D ň a 18. augusta píše mi švagor z Helgolandu a stručne
ale príjemne opisuje tento zvláštny ostrov, (LASKOMEBSKý)—A ten večer sedí Maroško
smutný na schodoch v pitvore. Ani jesť sa mu nechce, (BáZUS) — Oživil si v pamäti
celú udalosť: Začiatok vojny. Jerguš pasie ovce nad priehybou. Dolu cestou ide tento istý
človek na koči. Vtedy sedeli pri ňom dve dievčatá, mladé a pekné. Lotor panský zastavuje
koč a hluší úbohého malého Budka palicou ... (ONDBEJOV)
b) Sprítomňovanie budúcich dejov.
Indikatívom prézenta nedokonavých slovies možno vyjadriť anticipované
budúce deje, pokladané za také, ktorých realizovanie celkom iste nastúpi po
uplynutí príslušného času. Skutočnosť, že ide o budúci dej, ukazuje kontext.
Táto okolnosť sa niekedy vyjadruje časovými příslovkami.
528