Slovenská akadémia vied - SAV

V A. pl. sa používajú tvary čerty, duchy (staré zmeravené akuzativy) vo
výrazoch ist v čerty, verit v duchy.
Chod s pánom bohom v čerty, (ZáTUEEOKý)
V I. pi. sú tvary: 1. s pádovou príponou -mi, 2. s pádovou príponou -ami.
1. Pádová prípona -mi je:
pri podstatných menách, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku
(okrem m); napr.: prekladateľ — prekladateľmi, sadzač — sadzačmi, Lipták —
Liptákmi, Slovák — Slovákmi, Bratislavčan — Bratislavčanmi, šéf — šéfmi,
typograf — typografmi, nováčik — nováčikmi, synáčik — synáčikmi, chudáčik —
chudáčikmi;
pri podstatných menách, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej
spoluhlásky; napr.: asistent — asistentmi, reprezentant — reprezentantmi,
pacient — pacientmi, financ — financmi, policajt — policajtmi, vagabund —
vagabundmi, Ind — Indmi, Frank — Frankmi, dramaturg — dramaturgmi,
chirurg — chirurgmi, elf — elfmi, bard — bardmi, lord — lordmi, Kurd —
Kurdmi. Niektoré slová majú aj príponu -ami; napr.: tramp — trampmi/trampami,
lump — lumpmi/lumpami, labanc — labancmi/labancami.
2. Pádová prípona -ami je:
pri podstatných menách, ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku -m; napr.:
agronóm — agronomami, astronóm — astronomami, moslim — moslimami,
gnóm — gnómami, Flám — Flámami, otčim — otčimami, bohém — bohemami,
anonym — anonymami, generalissimus — generalissimami;
pri podstatných menách s pohyblivými samohláskami e, o, i; napr.: poslanec
— poslancami, chodec — chodcami, kupec — kupcami, zajatec — zajatcami,
učeň — učňami, blázon — bláznami, majster — majstrami, potomok — potomkami,
bezzemok — bezzemkami, obor — obrami, lotor — łotrami, neger — negrami,
gangster — gangstrami (gangstermi), Kafer — Kaframi, pochábeľ — pochábľami,
švagor — švagrami, svokor — svokrami, diabol — diabłami, svedok — svedkami,
Turek — Turkami, úradníček — úradníčkami, synáčik — syná&kami (synáčikmi),
nováčik — novačkami (nováčikmi);
pri podstatných menách na -o; napr.: otecko — oteckami, strýko — strykami,
šašo — šašami, ujo — ujami, bojko — bojkami, smejko — smejkami, dedo —
dedami, chruňo — chruňami, pikoló — pikolami, impresário — vmpresáriami,
centurio — centúriami, Jano — Janami, Fero — Ferami, Laco — Lacami,
Holko — Holkami, Dunčo — Dunčami;
pri cudzích podstatných menách na -ius; napr.: génius — géniami, nuncius —
nunciami;
pri niektorých slovách, ktorých kmeň sa končí na skupinu dvoch šumových
spoluhlások, napr.: host — hosťami, test — testami, Kopt — Koptami.
V staršom spisovnom jazyku sa používala v I. pi. aj pádová prípona -i, -y;
84