Slovenská akadémia vied - SAV

že príslušný dej vykoná, a tým vyzve adresáta, aby s výkonom deja súhlasil
alebo ho umožnil: napr. Daj, odnesiem. Tebe je to ťažké, (úzus)
b) Indikatív prézenta nedokonavých slovies za imperatív.
Indikatívom prézenta nedokonavých slovies sa konštatuje dej, ktorý treba
začať konať. Autor prehovoru podáva príslušný dej ako prebiehajúci preto,
aby jeho vykonanie v zapätí vyvolal. Nepriamy príkaz konať dej vzťahuje
niekedy autor prehovoru aj na seba.
„Dosť už bolo žartov!" ozval sa palicr. „Začíname!" Železnou tyčou zazvonil o kus
koľajnice, ktorá visela na drôte vedľa dvier, (ZúBEK)
c) Prezent dokonavých slovies ako výstraha alebo hrozba.
Pri výstrahe autor prehovoru konštatuje, že sa uskutoční pre adresáta nepriaznivý
dej; nepriamo adresáta vyzýva, aby príslušný dej nekonal (nevykonal).
— Pri hrozbe autor reči oznamuje adresátovi, aký dej vyplynie z jeho
(adresátovho) konania, alebo oznamuje dejovú okolnosť, pri ktorej sa hrozba
uskutoční.
[TJ Kozov, v drevenici sa zabávajú.] Pocítia to i tí v prostriedku, u Krdanov, i tí
spredku, u Haruľov. „Čo to robia? Čo to len robia? - ' nakukne teraz totka Krdanka
nazadok Zválíte si domec — nedávno ste si ho postavili." (BáZUS)
„Toto si vypiješ pred sťidom," vyjachce oblednutý správca, „s toľkou podlosťou som
sa v živote ešte nestretol, koľko jej vychodí z tamtoho," ukáže na Páva — netvora!
(HEčKO)
d) Prezent za imperatív vo výhražnej vete.
Imperatívny význam prézenta sa vo výhražných vetách konštituuje pomocou
intonácie a slovosledu. Veľmi často ša v takýchto prípadoch apel imperatívu
substituuje apelom otázky. Fakt, že nejde o aktuálny dej, sa naznačuje vidom
(pri dokonavých slovesách) a intonáciou (pri nedokonavých i dokonavých
slovesách). Ide o veľmi dôrazný nepriamy príkaz.
„Vstávaš, ty leňoch! Ktože bude za tebou noc po noc chodiť?" (KUKUčíN) — „DáS som
tú basu?!" stavajú sa mu do cesty väčší i menší, (BáZUS) — „Mátožisko! Ideš ho drichmať?"
(KUKUčíN) — „Erža!" skričal Tomáš na kobylu. „Pasieš sa ho!" (ONDBEJOV) —
Ideš som! Ideš ho sem!! (úzus)
Minulý čas — Préteritum
Základné použitie
Préteritom sa vyjadrujú vo všetkých osobách reálne deje, ktoré sa uskutočňovali
alebo uskutočnili pred ich oznámením (pred časom prehovoru). — Vid
príslušného slovesa v préterite nepozmeňuje časovú platnosť deja.
Jar sa hlásila čoraz smelšie. Po snehu nebolo už ani pamiatky v chotári. Držal sa len
v zásekoch na štítoch vrchov, ale aj ten roztápalo slnko s nevídanou odvahou. Po dolinách
hučali bystriny a na vŕbach okolo nich vyspevovali vtáčiky, (FIGULI) — Maco teda pásaval
kravy od jari do jesene a cez zimu kŕmil, napájal, ochraňoval, (TAJOVSKý) — Blížili sa
531