Slovenská akadémia vied - SAV

zadarmo, zadosť, zaraz, zavčas, zavčasu, zavčerom; zadobre; zapolydarmo; od
čísloviek máh, veľa zavéľa, zamálo, zaviac, nezaveľa.
Iné prefixálne a sufixálne morfémy:
medzičasom, nadmieru, nadránom, podchvíľou, podjeseň, podvečer, predčasom,
predpoludním, predvečerom, uprostred; zbohom; spánombohom.
Prípady od substantivizovaných adjektiv a analógie od prísloviek:
prednedávnom, predvčerom, predvlani, predlani; výnimočne i s predložkami:
cez zajtra.
Pri niektorých z deadverbiálnych prísloviek sa ich koncová hláska niorfematicky
upravuje analogicky podľa desubstantívnych prísloviek: doopravdy,
pozajtre, zavčerom, predvčerom, dohora, zhora, nahor, zdnuky, vovedne, zavčasu a i-
Osobitné skupiny okolnostných prísloviek
Príslovkové zrazeniny
Pri příslovkách, ktoré vznikli zrazením eliptických dvoj slovných výrazov,
je ich vzťah k nadradenému slovu daný spravidla ich prvou časťou: akomak,
jakživ/akživ, čochvíľa, čoskoro, kadeľahšie; v niektorých prípadoch implicitne
vyplýva z celého výrazu: koreznak, horeznakom, spákruky, strmhlav, nemihbóhu.
V zrazenine tentoraz je vzťah příslovky k nadradenému slovu vyjadrený v jej
druhej časti.
V zrazeninách tamhore, tamdolu, tamvon, tuhore, tudolu ap. je spomenutý
vzťah vyjadrený v obidvoch častiach zrazeniny.
Příslovky bohchráň, božechráň, božeuchovaj, bohvie, čertvie, ktovie, bóhzná,
chráňbóh, chránpane, nedajbože používajú sa ako vetný základ, t. j. samostatne,
a nepotrebujú vysloviť vzťah k nadradenému slovu. Platí to aj o jednoduchých
pôvodných nominatívoch čudo, div, hanba, pravda, škoda, zima, žiaľ.
Gramatická forma zložených prísloviek
Sú to užšie spojenia dvoch antonymných alebo synonymných prísloviek
s komplexným významom, z ktorých každá má svoju vlastnú gramatickú
formu: horko-ťažko, neslano-nemastno, pekne-krásne, pekne-rúče, skôr-neskôr,
smutno-neveselo, široko-daleko, zle-nedóbre; krížom-krážom, nasilu-namoc, zkorazdóla,
zoči-voČi, naširoko-naďáleko, zoširoka-ďáleka, dnes-zajtra ap.
' Lebo takej ženy, ad animam, nemáš široko-daleko. (VANSOVá) — Ked to všetko peknerúče
vybavil, chcel sa pobrať dalej, (LASKOMEBSKý) — Rozmeral urvanú roveň krížomkrážom.
(HEčKO)—Ked nasilu-namoc chce, vypijem si. ( TATABKA)—Pre mňa za mňa nech
si frkajú autá zhora-zdola, ja si pôjdem, za čím ja chcem, (TATABKA) — Ľudská zloba
opantala všetko zôkol-vôkol (JILEMNICKý)
Rovnako je to i v dvojčlenných antonymných príslovkových spojeniach:
odhora nadol, zhora nadol, zboka nabok, zdnu von, sprava naľavo, spredu dozadu;
590