Slovenská akadémia vied - SAV

Prídavné mená
Adjektíva
Definícia
Prídavné mená čiže adjektíva sú ohybné slová, ktoré pomenúvajú statické
príznaky vecí (osôb, zvierat, predmetov, javov pomenovaných podstatným
menom), majú gramatickú kategóriu zhody v rode, čísle a páde — niektoré
i lexikálnogramatickú kategóriu stupňovania — a používajú sa vo funkcii prívlastku,
menného prísudku i doplnku; ich všeobecným korelátom sú zámená
aký, taký a čí.
Statickým príznakom sa rozumejú 1. priame vlastnosti vecí, napr. vysoký
človek, dlhá cesta, žlté kurča; 2. vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným veciam,
dejom alebo okolnostiam, napr. drevený dom, očná choroba, denné svetlo, päťčlenný
výbor, lipový kvet, ovčia vlna, hravé dieťa, obrábací stroj, a 3. vlastnícky
vzťah chápaný ako charakteristika, napr. otcov klobúk, matkina kniha, štátny
majetok, družstevný kravín.
Kategória zhody prídavného mena s podstatným menom sa opiera o reálne
jestvujúci vzťah príznaku a podstaty, že príznak jestvuje nesamostatné, na veci.
Preto sa tvar prídavného mena obmieňa podľa rodu, čísla a pádu nadradeného
podstatného mena, napr. dobrý priateľ, dobrá cesta, dobré jablko; dobrí priatelia,
dobré cesty, dobré jablká; dobrého priateľa, o dobrých cestách, s dobrými jablkami.
Zhodu vyjadrujú prídavné mená tvarmi skloňovania, ktoré má štyri vzory,
a to a) vzor pekný, b) vzor cudzí, c) vzor páví a d) vzor otcov.
Stupňovanie ako vyjadrovanie miery vlastnosti tvarovou obmenou adjektiv
je na rovine skutočnosti dané tým, že sa isté vlastnosti vyskytujú na veciach
v rozličnej miere, čím sa umožňuje porovnávanie vlastnosti podľa jej kvantity,
napr. malý stôl — menší stôl — najmenší stôl, opatrná ošetrovateľka — opatrnejšia
ošetrovateľka — najopatrnejšia ošetrovateľka.
Prídavné mená môžu byť vo vete a) prívlastkom, napr.: Zo zeme už šibala
196