Slovenská akadémia vied - SAV

1. V distributívnom spojení po jednom, po jednej, po jedných sa meno veci
rozumie zo súvislosti a situácie.
Chlapi ležiaci na mäkkom sene začali sa prebúdzať po jednom, (TIMRAVA) — Pristupovali
po jednom k stolu, každý so svojou debničkou a všetkými cedilkami. (TOMAščíK) —
Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype. (PBíSL.) — Pavo od Múčiny podáva predsedovi
prípravného výboru prihlášky po jednej, (HEčKO) — Dal nám po jedných [zápalkách]
potom, (TLAč)
2. V distributívnom výraze po + L. sg. príslušného podstatného mena,
napr. po hruške, po strúčiku, po orechu, číslovka jeden sa vynecháva, pretože
je implikovaná singulárom.
Brala zo synovej pláce na každé sviatky po zlatom, po dva. (TAJOVSKý) — Ako prišla
Elenka, zasa obaja dostali po hruške, (šOLTESOVá) — Veď po korunke, po dvo splatím
statočne, (TAJOVSKý) — To je po päťdesiatke tri tisícky, (HEčKO)
Sem sa zaraďujú aj spojenia so substantívami označujúoimi rozličné kvantá,
objemy vecí alebo látok, napr.: po polovičke, po kúsku, po troške, po zrnku, po
plachtici, po hrsti.
Odovzdali ešte po vrecku zemiakov, ešte po mierke jačmeňa alebo ovsa a ešte po
nejakej tej hlávke kapusty, (HEčKO) — Deti miništrovali okolo Zuzky, ktorá na table
miesiła cesto a obom [deťom] udelila z neho po kúsku, (šOLTESOVá) — Gazdiná vovábila ho
do izby, posýpajúc mu jačmeň po zmku, po dve. (KUKUčíN) — Ľudia im ináč, ako už
v takom nešťastí, dajú krmu — po plachtici z každého lepšieho domu. (RáZUS) — Keď im
však mamky kúpia tabuľku i šlabikár a po paklfčku cukríkov, akosi inak hľadia na svet.
(RáZUS) — Ženy niektoré nesú po chlpe sena v povrieslach. (TAJOVSKý)
3. Distributivně spojenia typu po jednej hruške sa používajú vtedy, keď je
dôraz na číslovke.
Do vozíkov, teraz už spoľahlivých a celých, pripriahli sme ešte po jednom koňovi.
(KUKUčíN) — „Slávny najjasnejší kráľ! dajte nám len po jednom volovi!" (DOBšINSKý,
POVESTI) — Po roku zas prišikovali po jednom volovi každý, (CZAMBEL, ROZPRáVKY)
Podielové spojenia s číslovkou dva a vyššími
V podielovom číselnom výraze, ak sa používa samostatne alebo pri neosobných
menách, základné číslovky od dva sú zvyčajne v neskloňovanom základnom
tvare, napr.: po dvaja, po dva, po dve; po traja, po tri atď.
Nebol spokojný, že deti chodia zo školy „ako prasce z poľa", oni že pekne po dvaja
chodievali, (TAJOVSKý) — Samotili, rozprávali sa zblízka — po dvaja-traja pokope,
rozhadzovali rukami, (ONDBEJOV) — „Po desiati k jednému vagónu!" (MINáč) — Dám
ti ho [ovos] lacno, odpoly darmo — po dva štyridsať. (KUKUčíN) — On ale pýtal, aby jeho
zverom dali na každého po dva barany a jemu aby prichystali ostrú šabľu, (DOBšINSKý,
POVESTI) — Dali jzapriahnuť po štyri paripy do hrdých kočov, (DOBšINSKý, POVESTI)
Agrárnici a ľudáci získali len po dvanásť mandátov, (GOSIOBOVSKý) — Po štyriadvadsat
duší bývalo tu pospolu na jednom chlebe, na jednej kuchyni, (TIMBAVA) — Riaditeľstvo
vyvesilo pri vchodoch vyhlášky, že všetkým zamestnancom vyplatí zaraz preddavky po
tisíc korún. (P. KBáII)
352