Slovenská akadémia vied - SAV

Morféma infinitivu je -t; morféma prechodníka -úc]-uc, resp. -iac/-ac; morféma
činného príčastia prítomného je -úc(-\- i .. .)j]-iac]-ac(-\- i ...), morféma
činného príčastia minulého je -vš(+ l ...), morféma trpného príčastia je
-n]-en]-t(-\- ý ...]y ...).
Podobne sú vybudované aj tvary komparatívu. Je v nich prípona -š]-ejš
(-f- í ..., resp. -f- ie) : mil-š( + ť ..., resp. + -ie), múdr-ejš(-{- í . .., resp.
-f- ie). Supletívnosť lexikálneho základu pri nepravidelnom stupňovaní je
flektívna črta, ale ani v týchto prípadoch sa nenarúša aglutinačná stavba
komparatívu: dobr-ý — lep-š(-\- í ..., resp. +ie) ...
Za aglutinačnú črtu treba pokladať aj prefixálne tvorenie futúra niektorých
nedokonavých slovies gramatickou predponou po-. Je to typ poletím, pobeží,
pôjde, ponesieme, poleziete, potečú (od bezpredponových nedokonavých slovies
letieť, bežať, ísť, niest, liezť, tiecť). Rovnako treba posudzovať aj tvary superlatívu
adjektiv a adverbií utvorené z komparatívu predponou naj-: najmilší, resp.
najmilšie; najmúdrejší, resp. najmúdrejšie; najlepší, resp. najlepšie ...
Aglutinačný typ sa najviac uplatňuje v paradigme slovies čiže v konjugácii.
Takisto silný je aj v stupňovaní adjektiv a adverbií číže v komparácii. Ale
v skloňovaní čiže v deklinácii sa aglutinácia neuplatňuje. Tá je flektívna
a dopĺňa sa analytickými črtami (= předložkové pády).
Analytický typ. V rámci paradigmy slovies uplatňuje sa vo význačnej
miere aj analytický typ, ktorý sa zakladá na vyjadrení gramatických významov
samostatnými morfémami. Tak vznikajú analytické číže viacslovné tvary.
Sú dvojaké: opisné a zvratné.
Opisné (perifrastické) tvary sú zastúpené predovšetkým v paradigme slovies.
Tu vznikli z pôvodných konštrukcií menných tvarov s pomocnými prvkami.
Opisné tvary majú v základe neurčitý alebo menný tvar významového
slovesa a príslušný tvar opisného slovesa byt. Sú to opisné tvary budúceho
času nedokonavých slovies — budem, volať ...; ďalej opisné tvary minulého
a predminulého času — volal som ..., resp. bol som volal ...; potom opisné
tvary podmieňovacieho spôsobu prítomného í minulého — volal by som ..,
resp. bol by som volal ...; napokon opisné tvary trpného rodu — byt volaný,
som volaný, budem volaný, buď volaný, bol som volaný ...
Zvratné (reflexívne) tvary majú v základe tvar nezvratného osobného
slovesa v spojení s gramatickou morfémou sa. Sú to jednak bezpodmetové čiže
neosobné zvratné tvarý, ako ide sa, pôjde sa, šlo sa, šlo by sa, bolo by sa išlo;
jednak trpné čiže pasívne zvratné tvary, ako (pieseň) sa spieva, sa bude spievať,
sa (môže) spievať, sa spievala ...
Analyticky sa vyjadruje význam osoby a čísla v expresívnych slovesných
tvaroch typu ja volal, keby ja nevolal, keby ja bol vedel ...
V rámci iných slovných druhov sa analytický typ neuplatňuje v takej miere.
57