Slovenská akadémia vied - SAV

Hľa, koho si vediem! (úzus) — Aha, ktorú si vybral! (úzus) — Ľaľa, čo vidíme!
(TIMRAVA) — Čo to má v sebe sily! (HEčKO) — Ľaľa, i tu čo krásavíc! (EIGULI) — Bol
som zle, ešte i teraz, hľa, aký som. (TAJOVSKý) — Hľa, čie husi som chytil v našej fazuli.
(úzus) — Koľká zem leží mŕtva alebo hocijako obrobená! (KUKUčíN) — Koľko fialok,
koľko sedmokrások! (LAZáROVA) — Ako rád by som klesol na vašu hrud a počul vaše
slová! (VAJANSKý) — Tomášovi sa v tú sobotu zdalo, že čas sa spomalil. Ako dlho to
trvalo len do poludnia! (ZúBEK) — Ľaľa, kde leží tvoja stratená čiapka! (úzus) — Aha,
odkiaľ sa ťahá susedova mačka! (úzus)
Zámená aký, koľký, čo, ako, koľko ... ukazujú na veci a vlastnosti, ktoré
podávateľ spozoroval, zistil, konštatoval a ktoré ho citovo zaujímajú (prekvapujú,
alebo unavujú, rozhorčujú ...). V takýchto vetách sa vyjadruje súčasne
aj intenzita citového zaujatia podávateľa.
Aký biely je svet. čistunký ako tá záhradná ľalia, (KRčMERY) — Aj, aké mäkké, aké
mäkkušké, budem ti ich pričesávať, keď sa vezmeme, (šVANTNER) — Pozrite, aké mám
svaly! (ZúBEK) — Pozrite, aké mám plecia odreté. (ONDREJOV) — Pozri, aké sú mi ruky,
ako som pri tobe. (TIMBAVA) — Aká je odporná — a vždy na mňa pozerá! (JESENSKý)
V hovorenej reči sa citové zafarbenie týchto zámen zvýrazňuje zvukovými
prostriedkami (intonáciou, dôrazom). V písanej reči sa zvukové činitele nedajú
dostatočne nahradiť slovami: predchádzajúcimi alebo sprievodnými poznámkami,
vložkami, dodatočnými vysvetleniami, aby bolo jasné, či ide o kladný,
alebo o záporný cit.
Musíš vzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica! Prvá krásavica, (JESENSKý) —
Ej, aký si ty vladár, hneď nadávať! (TIMBAVA)
Podávateľ, skôr ako ukáže novú zaujímavú zvláštnosť prijímateľovi, obyčajne
ho upozorní slovesom z oblasti vnímania (pozri, pozrite, klad, počúvaj,
ohmataj, opáč, ovoňaj ...) a predstavovania (predstav si, pomysli si ...),
alebo výzvovým citoslovcom (hľa, ľa, ľaľa, ľad, ľáľacľ, ľadže ...).
A hľaď len, čo robia s drevom chlapi vo vode. (r. KRAB) — Vidíte, aká ste zábudlivá.
(JESENSKý) — Hľa, čo robí z detí vojna! (ZúBEK) — Ľaľa, aká sa nám pletka stala.
(TIMBAVA)
Citové ukazovacie zámená aký, koľký, ako, koľko, čo ...
aj veľkú kvantitu alebo intenzitu.
súčasne označujú
A pozri joho vlastné zeme, aký je to rozdiel, (KUKUčíN) — Už sa s ním vláči koľké
roky! (KRáLIK) — čo udalostí, zápasov a sklamaní len v poslednom období! (E. KRáľ) —
Ach, ako dávno sa to stalo! Ako len rýchlo letí čas! (MIHáLIK) — Ved, hľa, leží už odkedy!
(JÉGÉ)
Vztažný význam
Opytovacie zámená vyjadrujú vo funkcii vzťažných slov rozličné syntagmatické
vzťahy a blížia sa tak hypotaktickým spojkám. Tento význam opytovacích
zámen sa rovná odkazovaciemu významu ukazovacích zámen. Uvedený
283