Slovenská akadémia vied - SAV

Niektoré predložky sa spájajú s jedným pádom, niektoré s dvoma i s troma
pádmi.
S jedným pádom sa spájajú predložky:
a) s G. bez, do, od, u, z; znad, spod, zmedzi, spred, sponad, spopod, spomedzi,
spopred, spoza, spopri, vopred; mimo, okrem, kraj, prostred, naprostred, uprostred,
vprostřed, doprostred, sprostred, podľa, vedľa, zhora, pozhora, zdola, pozdola,
namiesto, miesto, okóh, vyše, niže, povyše, poniže, ohľadom, ohľadne, vrátane,
včítane, blízko, neďaleko, konca, pozdĺž, zvonku, vnútri, znútra a i;
b) s D. k, proti, naproti, oproti, voči, kvôli, napriek, vzdor (kniž.);
c) s A. cez, pre;
d) s L. pri, popri;
e) s I. s, kôre, dolu.
S dvoma pádmi sa spájajú predložky:
a) s A. a I. nad, pod, pred, medzi;
b) s A. a L. na, o, po, v;
c) s G. a I. naprieč.
S troma pádmi, a to s G., A. a I. sa spája predložka za.
Delenie predložiek
Predložky sa rozdeľujú alebo z funkčného hľadiska, alebo z etymologického
hľadiska (z hľadiska pôvodu).
Funkčne (podľa stupňa viazanosti na meno a podľa abstraktnosti významu)
sa delia predložky na prvotné (primárne) a na druhotné (sekundárne).
K prvotným predložkám patria predložky s najvšeobecnejším významom,
ktoré sa v inej ako predložkovej funkcii spravidla nepoužívajú.
Druhotné predložky vznikli z iných (plnovýznamových) slov, napr. zo substantiv,
prísloviek alebo z tvarov plnovýznamových slov, napr. z holých
a předložkových pádov substantiv, z preohodníkov slovies. Majú viac-menej
konkrétny význam, ktorý ešte poukazuje na ich pôvod. Môžu sa ešte používať
aj v inej funkcii ako predložkovej, napr. okolo, obďaleč, blízko; pórov.: išiel
okóh — krútiť sa okolo osi, stáť obďaleč, blízko — stáť obďaleč, blízko óbhka.
Z hľadiska pôvodu (etymologického) sa delia predložky na pôvodné (vlastné)
a nepôvodné (nevlastné). K pôvodným patria funkčne prvotné predložky
s výnimkou predložiek medzi, okrem, proti, skrz.
Z hľadiska dnešného používania delenie predložiek na pôvodné a nepôvodné
nie je závažné.
Prvotné predložky sa ďalej delia na:
620