Slovenská akadémia vied - SAV

Toká je to žena, že nehodno na ňu pozrieť -— a hlúpa k tomu . . . (TIMBAVA) — „Čo
je to?" usmieva sa Tichý, avšak len tak cez zuby a obďaleč, (TAJOVSKý) — Apelovali na
najvyššie fórum. I ťo mámo. (RáZUS) — „Už si dajako poradím," odvetil on, zastierajúc
mrzutosť, ale opravdivú, (UBBAN) — Ja sa za to i hanbím — ale ked je ona taká čudná.
(PODJAVOBINSKá) — Uložila sa do postele — no kdeže tu sen ? (KUKUčíN) — Aj slniečko
sa ukázalo, čo aj akési vyziabnutó. (VOLANSKá) — Podobne to platí aj o experimente,
ktorý jo možný vždy len pomocou prístrojov, hocf aj velmi primitívnych, (FILKOBN)
Pripájanie je príznakový postup pri stavbe výpovede. Použitie spojok
v tejto funkcii je motivované úmyslom podávateľa upozorniť na niektorú časť
výpovede alebo zdôrazniť ju, alebo naopak, zvýrazniť obsahové napätie medzi
jednotlivými časťami výpovede.
Poloha spojok vo vete
Základná poloha všetkých spojok jo pred druhým členom syntagmy. Spojka
tvorí s ním zvukovú jednotku. Preto ak je medzi členmi syntagmy pauza, je
pred spojkou. S pauzou sa spravidla zhoduje aj interpunkcia.
Spojky, najmä jednoslovné a jednoslabičné, noiuujú vlastný slovný prízvuk. Prikláňajú
sa k nanlodujúcemu prízvučnému slovu. Majú povahu predkloniek čižo proklitík.
Ak sa spojkou spájajú vety, spojka stojí na čele tej vety, ktorú uvádza.
Spojka signalizuje začiatok pripojenej vety. Okrem vlastnej úlohy má teda
aj delimitatívnu funkciu. Preto kladieme na prvé miesto vo vete aj parataktickú,
aj hypotaktickú spojku.
Cítil, žo žena má svätú pravdu a uhádla navlas, čo sa v ňom dejo. (KUKUčíN) — Všeobecnosť,
čo znamená toľko, že ido o normu všoobeeného významu, hoci je prípadne
okruh osob, na ktoré sa vzťahuje, malý. (LUBY) — Zaumienil si mlčať, avíäak o ôsmej,
keď v hľadaní neustávali, hoci hrozilo, žo '/.meškajú košický rýohlik, musel porušiť svoje
predsavzatie, (UBBAN)
Z parataktických spojok kladie sa na druhé miesto vo vete a až po stálych
enklitikách iba odporovacia spojka však. Tým sa odlišuje od parataktickej
vysvetľovacej spojky, ktorá stojí na čele uvádzanej vety.
Združstevňovanie naši roľníci vítajií, dožadujú sa však, aby ono bolo stavané na
pôvodnej myšlionko svojpomoci, (MINáč) — Cítil som vSak pod dlaňou, ako sa do nej
pomaly vracia život, (CHROBáK)
Táto spojka sa kladie ako príklonka až na druhé miesto vo vetnom takto,
do ktorého patrí zmyslom.
Hviozdo.slavova poézia (bazíruje však na reflexii a vizuálnych emóciách) zanedbáva
hudobnosť, (CHOKVáTH)
Ostatné parataktické spojky sú vždy ua prvom miesto vo voto. Odporovacia npojka
ale v staršom upisovnom jazyku bývala na druhom miesto vo vete.
691