Slovenská akadémia vied - SAV

predložka o s L., ktorá takmer celkom stratila miestny význam. Predložka o
sa spája aj s A. a označuje čas „po uplynutí niečoho".
Bolo skoro ako vo dne. (TAJOVSKý) — Pri vypuknutí vojny bol uväznený v Trenčíne.
(KBčMEEY) — Bolo to pred desiatimi rokmi, (PODJAVOBINSKá) — Došli pár minút po
štvrtej, (TIMBAVA) — Spokojne spí až do poludnia, (P. KBáľ) — Pálili triesky od Lucie do
Bľôd. (KUKUčíN) — Cez celé leto každý nedeľný večer drobčiovali v kruhu na drevenom
moste. (p. KRAB) — Ráno 0 šiestej bolo sa treba hýbať za Jožkom na jarmok, (TAJOVSKý) —
Ešte je vidno, prídtc o hodinu, (KUKUčíN)—Notár bol predsedom DS za povstania.(MINáč)
c) Príčinu označujú najmä predložky od, z s G. a predložky pre, za s A.
Je celá vyeivená od dlhoročnej ťažkej prace. (P. KBáE) — Z lásky Hviezdoslavovej
rodila sa poézia, (KBčMéKY) — Nemohol som zaspať pre horúčavu, (FIGULI) — Často mu
bolo clivo za volnými lúkami a vrchmi, (JEGé)
d) Účel označuje predložka na s A., zriedkavejšie predložka do s G. a i s D.
Podal som Maliarikovi ruku na rozlúčenie, (FIGULI) — Mohli by ste prísť na času čaju.
(JESENSKý") — Zháňali ľudí no jar do repy. (TAJOVSKý) — Som vám k službám, (JESENSKý)
e) Podmienku označuje najmä predložka pri s L., pod s I. a za s G.
Bar by svitalo iba, vo dne pri robote ľahšie prenesie človek trápenie, (TIMBAVA) — Ja
viem aspoň príklady, kde vo zvolenskej stolici učitelia pod pokutou zakazujú sa deťom
doma i na ulici v materinskom jazyku zhovárať, (TAJOVSKý) — Neraz pltník sivooký za
studena i za sparná zmeral Váhu strmé toky z Liptova až do Komárna, (VAJANSKý)
f) Prípustku označujú najmä predložky napriek s D. a pri (i pri, ani pri) s L.
Magdaléna pri všetkej veselosti je dievča citlivé, (PIGULI) — No napriek tomuto lomozu
zreteľne bolo počuť v kuchyni hlas Zuzkin. (JESENSKý)
g) Mieru vyjadrujú predložky po, na s A. & do a Q.
Troje detí a dlhu po uši. (P. KBáB) — A my sme sa rozhodli plniť na sto päťdesiat percent.
(LAZABOVá) — Viera zbledla na smrť. (TIMRAVA) — Pracovala do úmoru každý doň.
(KUKUčíN)
h) Prostriedok vyjadrujú predložky no s L., do s G., o s A.
Gregušov kôň sa chvel a trhal retiazkou, na ktorej bol uviazaný, (PIGULI) — Vtom vošla
Jurova mater, staršia už osoba, utierajúc si mokré ruky do zástery, (JéGé) — Celý pysk
jej o skalu dotíkla. (KUKUčíN)
oh) Sprievodné okolnosti, spoluúčasť, spojitosť, prítomnosť označuje predložka
s v spojení s I.
S poštárkou tancoval brat. (JESENSKý) — So spevom druží sa hned hudba, (KBčMéBST) —
Išli so mnou gazda a chlapec, (KUKUčíN) — Mali so sobou trocha slaniny, tú poopekali pri
ohnutu a zjedli s chlobom. (JéGé)
i) Neprítomnosť, neúčasť, nedostatok označuje predložka bez s G.
Zaobišli ste sa bezo mňa. (TIMRAVA) — Prechodil tisícky kilometrov hladný, bez
práce a bez peňazí, (MINáč)
j) Vzťahy následku, účinku, dôsledku a pretvárama označujú predložky no,
v, za s A.
626