Slovenská akadémia vied - SAV

V zloženom príslovkovom výraze môže teda vedľa substantiva vystupovať
i příslovka. Voľné spojenie dvoch prísloviek však už pokladáme za zloženú
příslovku: dnes ráno, dnes večer, zajtra naobed, nadnes ráno, zavčas ráno ap.
Medzi zložené príslovkové výrazy patria aj spojenia z mosta doprosta, na
vospust sveta, na jeden vrz, jedným vrzom, jedna radost, deň denský, mačný mak,
na živé raty, vo dve poly, na dve poly; sem patria i latinské citáty expressis
verbis, cum grano salis, mvtatis mutandis a i.
No i jej som odkresala z mosta doprosta. (KUKUčíN) — Sváko Lipničan švihal bičom ponad
chrbty koni a nasilu sa usmieval, aby jeho žena aspoň o mačný mak menej žialila. (PIGULI)
— Chodila nachýlená k zemi, ohnutá vo dve poly. (MINáč)
Ďalšiu skupinu zložených príslovkových výrazov tvoria tesné spojenia substantívnych
antoným a synonym: cesta-necesta, hanba-nehanba, hlava-nehlava,
rad-radom, silou-mocou, zubami-nechtami a spojenia o hlade o smäde, o chlebe
o vode; sem patria i spojenia deň-dva, rok-dva ap.
Hroščo ide von, ido kdesi von z Dužíc, costa-necesta. (TATABKA) —A ked sú dosť süni,
bijú hlava-nehlava nielen žoldnierov, alo i svoju vrchnosť, (ZúBEK) — Silou-mocou chcel
vybadať joj pôvod na posunkoch, (JESENSKý) — Öíta rad-radom mená Hornokameničanov.
(LAZABOVá) — Vláčil som sa s tými myšlienkami deií-dva po vinici, (OHBOBáK)
Výrazná je skupina spojení rovnakých podstatných mien pomocou predložky
alebo spojky: bok o bok, bok po boku, deň po dni, deň po deň, zo dňa na deň,
z dom do domu, čas od času, z času na čas, hlava na hlave, krok za krokom, z kroka
na krok, plece pri pleci, ruka v ruke, z roka na rok; deň čo deň, noc čo noc, rok
čo rok.
Oas od času spúšťal čatár Koza guľomet, (MIMáč) — Skoro šesť rokov, deň čo deň,
večer čo večer zatemňovali ľudia Kurópy obloky, (TLAč) — Navôkol zoso bujné lesy:
smrek, jedľa, sosna v družnej zmesi, oprotó husto bok o bok. (HVIEZDOSLAV)
Najväčšia jo skupina jednoduchých príslovkových výrazov, ktorú tvoria
předložkové pády podstatných mien: v ceny, na vrch hlave, za vrchstola, za
vrchstolom; od mladi, za mladi, za chlapca, za dievčaťa (hovor.), do polvečier
(zastar.), od polvečier (zastar.), od nepamäti; bez prestania, bez ustania; do
nepoznania, do neuverenia, na nepoznanie, na neuverenie, na nevypovedáme;
na úmor, do úmoru, do tla, do vôle, po trochę, po troške; do plaču, do popuku, do
skoku, do smiechu, do tanca, do žartu, do nevydržania, do skopania, do zaplakania,
do zúfania, na nevydržanie, na skopanie; za lubom, do pomykova, v pomykove,
v trapiech; na ratu, na raty, v ústrety, na diváky (na živé raty, do živého
boha); tu možno uviesť aj spojenia až Jianba, až hrôza, až radost, až hriech, až
strach, až milá vec a latinské citáty ad acta, ex offo, ex post, in natura, a posteriori.
Vod sa tiož v horo od mladi táram, (PLáVKA) — Od polvečier postavil Juroho na svoje
miesto, (KUKUčíN) — Mohol som sa do vôle nabažiť pohľadom na Luganskó jazero.
(TATABKA) — Hohoho, jo mi do smiechu, (TATABKA) — Nuž trma-vnna od svitu do noci;.
• bez prestania, (KUKUčíN)
615