Slovenská akadémia vied - SAV

slovesá so zvratným zámenom si: kľadiet si práce, všímať si okolia, povšimnúť si
poznámky, zaslúžiť si pochvaly, vážiť si cnosti; v poslednej skupine je genitív
už zastaraný.
Obsahový genitív býva ďalej pri odlukových slovesách. Je tu v prvom rade
niekoľko nezvratných slovies s ďalším objektom v akuzative: zbaviť rodinu
starostí, ušetriť (niekoho) nepríjemnej scény (bežnejšie od nepríjemnej scény),
sprostit vedúceho funkcie, uchrániť chlapca zlého vplyvu (častejšie od zlého
vplyvu). A ďalej rad zvratných slovies: zbaviť sa okov, striasť sa ťažkých dojmov,-
sprostit sa nemilej povinnosti, zriecť sa trónu, vzdať sa nádeje, odriecť sa diabla,
odžehnat sa čerta, varovať sa zlých kamarátov, vystríhať sa zvady, chrániť sa
nákazy, stránit sa ľudí, zdržať sa hlasovania, minút sa cieľa. Aj tu bývajú
niektoré väzby zriedkavejšie alebo staršie: odprisahať sa pálenky, odhodiť sa
milého, striezt sa hádok, tajiť sa svojich rečí, brániť sa niečoho, zapovedat sa Čerta,
znechať sa richtárstva.
Genitív ostáva aj v pasívnej konštrukcii: byt pozbavený slobody, byt ušetrený
klebiet, byť sprostený funkcie.
Ako staršia väzba býva obsahový genitív aj pri niekoľkých nezvratných
odlukových slovesách: neminúť bitky, zbyt škody. Jednotlivo sa vyskytne aj
pri prídavnom mene prázdny: Vlast je mať, čo každému decku krajec podá,
prázdna vrtochov. (HVIEZDOSLAV)
Obsahový genitív stojí ďalej pri slovesách strachu, hanby, odporu a ľútosti:
báť sa tmy, obávat sa následkov, ľakať sa šramotu, zľaknúť sa tieňa, naľakať sa
koni, prestrašiť sa mátohy, desit sa smrti, hroziť sa pomsty; zdurit sa hrozby
(zastar.); hanbiť sa dievčat, ostýchať sa ľudí (zastar.); hnusit sa špiny, štítit sa
práce (kniž.); uhítilo sa mu decka, zžélelo sa mu chlapca; sem patria aj obsahové
příslovky ľúto a žiaľ: ľúto mi matky, žiaľ mi tých peňazí.
Napokon sú tu prípady genitívu pri adjektívach (zväčša zastarané): sýty
zábav, účastný práva, žiadostivý cudzieho, chtivý rozkoše, lačný pomsty, hoden
odmeny, plný vody, nedôstojné nás, bezpečný svojej slobody, schopný zločinu,
skúsený sveta, pamätlivý mojich rád, znalý sveta, vedomý svojej moci; a pri obsahových
příslovkách: treba mu rady (popri genitíve býva tu aj akuzativ a nominativ),
načim nám opatrnosti, je to kodno námahy, škoda práce.
Pôvodný okolnostný význam zreteľa, ktorý pri genitíve zanikol, vyskytuje
sa osihotené ako archaizmus: Nuž teraz som ja ostatný svojho rodu. (JSGé)
Datív
Datív vyjadruje perspektívny objekt deja. K tomuto objektu smeruje dej,
ktorý bol intenčne zainteresovaný na inom objekte. Intenčne prednejší objekt
býva vyslovený akuzatívom (dávať cestujúcemu lístok), zvratným sa pri
zvratných slovesách (prihovorit sa náhodnému chodcovi) alebo je skrytý vo
význame slovesa (blahoželať jubilantovi). Ďalej vyjadruje datív objekt pri
12 Morfológia 177