Slovenská akadémia vied - SAV

Upozorňovacie citoslovcia sa však niekedy používajú aj v takej situácii,
ktorá nie je vhodná ani na upozornenie v.spomenutom širokom zmysle. Nadobúdajú
potom význam blízky citovým citoslovciam alebo časticiam.
Príklady na upozorňovacie citoslovcia s citovým významom:
Aha, vy tu ešte!? Ja, že už v práci, pánovia. (HVIEZDOSLAV) — Martinko, pískaj! —
Nemôžem. — Hja, tak? (SLáDKOVIč) — Hľa, hla, či ste to vy? V takejto hodine. Dvanásť
rokov prešlo, čo ste už v cudzine, (J. KBáľ)
Príklady na upozorňovacie oitoslovcia s časticovým významom:
Každý myslí na seba, modlí sa o seba. Hja, egoizmus je to hrozný, ked ide o život
(KUKUčíN) — „Pravdaže, nie je moja [jalovica], proto si pýtam nazad peniaze." „Hja,
ale ja peňazí nedám, lebo tie sú moje", (KUKUčíN) — Hja, včera celý doň vozili drevo až
hen z Ráztok, prišli uzimení, nuž nie div, ked i zaspali trooha. (čAJAK) — A ako sa díval
na Maťkove háby! „Hľa, z toho je už pán, a ja som lon v gatkach!" (KUKUčíN)
b) Rozkazovaoie (imperatívne) citoslovcia. V týchto prípadoch ide o rozkaz
vyslovený osobitným spôsobom. Z komunikatívnej stránky sú to plnohodnotné
slová a funkčne sú blízke imperatívu slovies.
„Cit!" povie Paľko rozčúleným hlasom, (TIMBAVA) — Cit tam! (HVIEZDOSLAV) —
Pohrabal roztrúsené seno, vyhodil na voz a zvolal: „Hajde!" (ONDBEJOV) — Pst! obchádza
Stráž. (HVB3ZDOSLAV)
Dôkazom toho, že citoslovoia tohto druhu majú niekedy aj slovesnú imperatívnu
platnosť, sú prípady, keď priberajú morfémy imperatívneho tvaru:
Na, Martin môj, to poslať som chcela, ale načo cudzím zveriť, (SLáDKOVIč) — Nate —
trochu slaniny, (KUKUčíN)
K rozkazovacím citoslovciam patria aj rozličné signálové povely pre zvieratá.
Cip, eip -.. nate, nate! (BáZUS) — Hoš, potvoryl Pľuhavé muchy! (JAšíK) — Hijó,
pejko! Leť, ako vládzeš! — kričal, (ONDBEJOV) — Hóu, hóu — reval Tomáš, vyprázdnonú
šatôčku odhodil, utekal za ňou [za kobylou, ktorá ušla], (ONDBEJOV) — Hajs, Malina!
Hajs, Jahoda! Nestoj te! (JAšíK)
Ku skupine rozkazovacích citosloviec sa voľne pričleňujú niektoré pozdravy
a spoločenské formuly, ktoré sú z hľadiska formy nerozčleniteľné. Sú to zvukové
signály, ktoré sa používajú pri rozličných spoločenských situáciách:
Ahoj, čau (čao), pá, servus, nazdar, pardon, zbohom, vitaj, vitajte.
Prípady, ako dobrý deň (ráno, večer ap.)!, öest práci!, Prepáčte! ap. za citoslovcia
pre zreteľnú formálnu rozčlenenosť nepokladáme. Pozdravy Dobrý deň
(ráno, večer ap.)! hodnotíme na pozadí plného vyjadrenia: Dobrý deň (ráno,
večer ap.) prajem!
1. Slovo Vitaj! Vitajte! sa z formálnej stránky vidí rozložiteľné. Etymologicky však
nepatrí k dnešnému významu slovesa vítať niekoho .Je reliktom (preto aj iná kvantita
v koreni) zaniknutého významu „bývať, usadiť sa niekdo". Dnešné vitaj, vitajte sa síce
pre formálnu blízkosť spája s imperatívom slovesa vítať, ale s výsledkom „buď vítaný,
815