Slovenská akadémia vied - SAV

Všeobecné a vlastné podstatné mená
(apelatíva a propriá)
Jednotlivé podstatné mená nepomenúvajú osihotené predmety, ale každé
slúži ako označenie pre celú skupinu predmetov jedného druhu. Spravidla je
teda podstatné meno pomenovaním celej množiny predmetov toho istého
druhu. Je všeobecným pomenovaním. Môže označovať tak hociktorý predmet
danej skupiny (v sg.), ako aj hociktoré množstvo predmetov tej istej skupiny
(v pi.). Jeho konkrétny pomenovací rozsah a vecný vzťah sa určuje kategóriou
čísla a aktualizáciou vo vete. V tomto zmysle sa hovorí o týchto pomenovaniach
ako o všeobecných podstatných menách — apelatívach. Tieto podstatné
mená možno používať aj bez aktuálneho vecného vzťahu, t. j. v najširšom,
všeobecnom pomenovacom dosahu (v tzv. všeobecnom sg. a pi.):
Magnety mávajú najčastejšie tvar lyöo, podkovy a tzv. magnotickoj ihly.
(TLAč)
Apelatívnosť podstatných mien je úzko spojená s kategóriou čísla. Všeobecné
substantiva sa používajú neobmedzene v jednotnom i množnom čísle. Iba
pri hromadných a látkových substantívach a pri pravých abstraktach je
možnosť použiť plurál z významových príčin obmedzená. Aj tu však ide
o všeobecné pomenovania. Podstatné mená vojsko, piesok, príprava sú pomenovania
nie osihotených, jedinečných javov, ale celých tried javov toho istého
druhu. Slovom soľ môžeme pomenovať hociktorú soľ hocikde na svete. Len
okolnosť, že vec pomenovaná týmto slovom zahrnuje už i v svojom jednotlivom
jestvovaní prvok množstva — a platí to i pro pravé abstrakta a pre
hromadné javy — spôsobuje pri týchto podstatných menách vylúčenie plurálu.
Vedľa apelatív jestvuje príznaková skupina tzv. vlastných mien — proprií,
ktoré slúžia na rozlíšenie jednotlivin v rámci toho istého druhu, napr. vrchov —
Kriváň, Smrekovica, Silno, Rozsutec, Ghoč; riek — Dunaj, Váh, Orava, Hron,
Laborec ap. Vlastné meno má spravidla konkrétny, jedinečný pomenovací
dosah, aktuálny vecný vzťah. Nemožno ho použiť v neaktuálnom, všeobecnom
zmysle. Pokiaľ sa vlastné mená používajú v tomto pravom, propriálnom
význame, je ich pomenovací rozsah obmedzený na jednu vec (osobu, zviera)
a používajú sa len v sg. To je ich gramatický príznak.
Pri pomnožných substantívach, ktoré pomenúvajú jeden predmet, resp.
celú skupinu rovnorodýoh predmetov plurálovým tvarom, funguje len táto
jediná číselná forma tak pri apelatívach, ako aj pri vlastných menách (vráta,
Budňany). Gramatický príznak vlastných mien tu chýba.
Stáva sa, že to isté vlastné meno býva propriálnym názvom viacerých predmetov
toho istého druhu, napr. Kriváň vo Vysokých Tatráoh a v Malej Fatre,
Jablonov na Spiši a v Above. Aj osobné meno môže slúžiť na pomenovanie
viacerých osôb toho istého pohlavia. V takýchto prípadoch je vlastné meno
5 Morfologia 65