Slovenská akadémia vied - SAV

Co do znakovej hodnoty možno vôľové citoslovcia porovnať so signálmi.
Významovo sú tieto citoslovcia oveľa jednoznačnejšie ako citové, lebo nimi
žiadame od adresáta istú reakciu, preto výzva musí byť pre neho zrozumiteľná
a jednoznačná.
Napríklad citové citoslovce ach sa dá použiť v rozličných, často protichodných situáciách.
Spoločným menovateľom — ak je bližšia príčina neznáma — je iba istý citový
zážitok v širšom zmysle slova.
Vôľové citoslovcia sú významovo jednoznačné: hľa znamená venuj mi pozornost,
pozri sa, počuj. Celkom presne sa významovo vymedzujú aj oitoslovcia na, marš, hijó,
hajs ap. Dôkazom presnej významovej vymedzenosti je rovnaká reakcia, rovnaké konanie
adresáta v každom osobitnom prípade.
Vôľové citoslovoia sa rozčleňujú na dve výrazné skupiny: na upozorňovacie
a imperatívne oitoslovcia.
a) Upozorňovacie citoslovoia. Sú to apely, ktoré sa vyslovujú s cieľom
upútať pozornosť adresáta na jazykový prejav alebo na nejaký jav. V niektorých
prípadoch sú blízke funkcii ukazovacích zámen.
Aha! slnce vychodí a aké krvavé. (HVIEZDOSLAV) — „Horí, horí!" „Kde?" „Aha —
pozrite!" (KUKUčíN) — „Halé, halé!" zakričí Sovánka do bezhviezdnej noci. (ALEXY) —
Halé! Kam idete? (JAšíK) — „Hej," zakričal, „hej, otvorte, lebo vám dvere vyvalím."
(MINáč) — „Hej, ty, čo sa žaby bojíš," zavolal Cervenak, „pod sa hrať o loptu!"
(ONDBEJOV) — Hla, už aj chodí hajdúch s úradskou palicou, odznakom richtárskej moci,
z dom na dom po boženíkoeh a výborníkooh. (OHBOBáK) — A hľa, tamto mraky husté —
veľké — čierne, ako sa skláňajú, jak kane požerné. (j. KBáE) — Tuto, ľa, dva prsty mám,
z každého prsta tečie krv. (TATABKA) — Ľad, kúdol za mestom! (HVIEZDOSLAV) — Ach,
ty starý! či si len zaprášený. Ealaô", aká ti slama visí na golieri, nemohol si sa trochu
oprášiť? (čAJAK.) — Všetko je biele, bielučké, ach, lala, i kostolný dach, ba i veže.
(SMBEK) — A pozrite to bielo tam! — zvolá Červeň, ukazujúc prstom. — Ny! (BáZUS) —
Ny — Sára, Bernhard na koni, na panskom koni! (VAJANSKý) — Hoha, hej! počujete?
(HVIEZDOSLAV)
K upozorňovacím oitoslovciam sa priraďuje aj citoslovce hó-rup.
Majú silné koly v rukách, podkladajú pod brvná a hő-rup ... gúľajú, kam ich potrebujú
... — Hó-rup! Hé-rup! — kričia chlapi. — Hé-rup! Hé-rup! — pomáhajú im.
(BáZUS)
Ako archaické dnes treba označiť biblické citoslovoia ajhľa a aj.
Zas vzhliadol, ajhľa! vozvýš upravil dva lúče plamenné. (HVIEZDOSLAV) — Aj, boží
baránok! (HVIEZDOSLAV)
Upozorňovacia funkcia môže byť rozšírená alebo i posunutá. Upozorňovacie
citoslovcia, ako hľa, aha, ľaľa, sa týkajú v podstate zrakovej oblasti a ich
význam by sme mohli vystihnúť imperatívom slovesa pozriet (pozri!). Ale
niekedy sa význam rozširuje aj na takú situáciu, v ktorej by sme mohli použiť
imperatív slovesa všimnúť si (všimni si!). Napr.:
814
Odkedy — ľaľa od soboty ste neboli u nás!
(KUKUčíN)