Slovenská akadémia vied - SAV

t. j. pripájať nový výraz alebo výpoveď, 2. vyjadrovať hľadisko podávateľa,
t. j. subjektívne modifikovať nejaký výraz alebo celú výpoveď. Vo vete
Pôjdem k nim dnes aj zajtra slovom aj sa nadväzuje výraz zajtra na výraz dnes,
čím slovo aj plní funkciu spojky. Okrem toho však sa slovom aj i podčiarkuje
výraz zajtra, čím hovoriaci subjekt modifikuje pripájaný výraz. Podľa potreby
môže sa v kontexte uprednostniť viac jedna alebo druhá funkcia, ale môžu
byť obidve zastúpené aj rovnakou mierou.
Uvedieme príklady, v ktorých sa tie isté slová (nech, a, aby, ak, ale, bár,
či, keď) používajú raz s funkciou pripájať, to znamená ako spojky, a inokedy
zasa s funkciou subjektívne hodnotiť, t. j. ako častice.
Ale nech (spoj.) by bola noc akákoľvek strašná, nech (spoj.) by živly besneli, nech
(spoj.) by sa čokoľvek dialo, nijaká noc sa nevyrovná noci v duši. (JAšíK) — Pukni,
nech (čast.J ťa rozhodí, nech. (TATABKA) — Povetrie sa ligotalo a (spoj.) obloha spievala.
(šVANTNEB) — Husičky, husičky, a (čast.) ste nevideli mojej mamičky? (FIGULI) —
Všetko robíte z nudy, aby (spoj.) vám čas prešiel, (JESENSKý) — čert aby (čast.) vzal
tento džarkovský život, (TOMAščíK) — „Vstávajte, mladý pán," povedal, „ak (spoj.)
chcete byť sedliakom!" (ONDBEJOV) — Repa a zelené uschlo už ako priesada a zemiačky,
len čo sa vykľuli zo zeme, hneď aj uvädli, narástli ak (čast.) na lieskové oriešky, (ONDBE­
JOV) — Ondrej by sa jej prihovoril, ale (spoj.) čuje jej tichý šepot, (KUKUčíN) — Ženy,
preboha, ale (čast.) ale sa tu neupražíte? — povedam im. (KUKUčíN) — Ani čert ioh
neupasie, bár (spoj.) by sme boli pri nich aj desiati," povie Ďuro. (TIMBAVA) — Bár
(čast.) by ste mali pravdu, (HOBáK) — Bežala k striekačke, či (spoj.) niekto nevypustil
jej husi. (KUKUčíN) — Jaj, či (čast.) sa hnevám na teba! (TIMBAVA) — Keď (spoj.)
sa spamätal, prvým jeho cítením bol hnev. (VAJANSKý) — Ked (čast.) je všetko také
krehké! (JAšíK)
V uvedených príkladoch boli tie isté slová raz spojkami a raz časticami. Aj
ked sú tieto slová dvojfunkčné, v konkrétnych výpovediach sa realizovala
vždy iba jedna z funkcií.
Niekedy však obidve funkcie sú vyrovnané. Ak však slovo v konkrétnom
texte vyjadruje aj syntaktioký vzťah, hodnotíme ho ako spojku. Vtedy, ak sa
táto funkcia neuplatňuje, pokladáme ho za časticu.
Situácia je zložitejšia, keď sa vedľa seba vyskytne spojka s časticou, ako
napríklad vo vete Pôjdem k nim dnes a aj zajtra. Ak výraz a aj hodnotíme ako
dvojčlenný, vtedy slovo aj je zdôrazňovacou časticou, ak ho hodnotíme ako
jednočlenný, potom ho celý (a aj) pokladáme za stupňovaciu spojku. Podobne
je to aj s výrazmi i keby, a teda, a tak, ale i, aj keby, keby aj, najmä keby, keby
najmä.
Všetky častice sú potenciálne dvojfunkčné. No otázka slovnodruhovej
platnosti (častica — spojka) v konkrétnom texte je najmä pri týchto časticiach:
a, ák, ba, i, lebo, kn, no, nuž, sice, však; aby, či, keď, nech, predsa, veď, však, že;
ako, aspoň, beztak, beztoho, čiže, jednak, teda, totiž, trebárs, t. j., žeby, aj, ak,
ani, čim.
802