Slovenská akadémia vied - SAV

V kúte bola široká posteľ, (KUKUčíN) —. V jame sa pasú sputnané štyri kone. (TAJOVSKý)
Predložka na s L. vyjadruje miesto na povrchu niečoho.
Sedel na nízkom kameni, (KUKUčíN) — Ma lopároch rozvoniavala nakrájaná cibuľa
a strúčiky cesnaku, (FIGULI)
Predložka pri s L. vyjadruje
a spoločenstvo, prostredie.
miesto v blízkosti niečoho alebo niekoho
Mať krčí sa na lavici pri železnom sporáÖiku. (TAJOVSKý) — Cíti sa dobro ani pri vlastných
rodičoch, (TIMRAVA) — Bol som kedysi pri vojsku najlepší utrel HC. (UABAJ)
V spojení s 1. vyjadrujú miesto predložky pred, za. nad, pod, medzi; určujú
ho so zreteľom na predmet.
Akosi pary stoja nad domami, (KUKUčíN) - čušia už ako vši pod chrastou, (v. KIIAU) —
Nakládli ohňa i na lúke pred hradom, (JKOK) - Za plotom ro/.zelenený ker, v úzadí vrchy
a sivé nebo. (KKčMKBV)
Prvotné predložky vyjadrujú miento lon v spojení H L. a 1., t. j. s pádmi,
ktoré už samy vyjadrujú miesto.
Na označenie miesta sn, používa i väčšina druhotných predložiek. Tie vyjadrujú
miesto oveľa konkrétnejšie. Spájajú sa zväčša s G., výnimočne s D.,
teda nie iba s miestnymi pádmi. Patria k nim predložky:
s G.: blízko, Mízo, podľa, mimo, vedia, imiUri. znútra, zronku, okoh, kolo. kol,
vôkol, zôkol, zdola, pozt/ola, prahom, znútra, zvonku, napred, ropred, dred, prontred,
naprostred, pproxtred, uproMred, kraj, pokraj, skraja, niže, mjše, poniže, povyše,
neďaleko, oMaleč, povedľa, akra ja, konca, skonča. rovno, zarovno, prosto a i.;
s D.: proti, naproti, oproti:
s L: medzi.
Želal som nm, aby sa nm všet ko zaeolclo ua novom pôsobisku blíseko maďarských hraníc.
(FIOULI) — Za Voliarkou, daleko, až hon pri .Jelšovej vode. Mízo samej liate, zohýnal
a vystieral sa chlapco. (ONPHKJOV) - V jednej, menšej east í býval na hospodě Miro Kropáč,
a tá bola bližšiu cesty, (TI MU A VA) — J ánošík, junošík, obzrižo sa hore: už jo kolo teba
drábov coló more! (IUITTO) - IW.Iožili «a riadkom kol stola . . . (IIVIMZDOKLAV) -• Noc
bola teplá, nuž sadli sme si konca dediny, (IIKííKO) Pán Imrich vie. ludí drieť, až ich krik
a volanie kraj H veta býva čuť. (KáZUSOVá-MAUTáKOVá) • ľokraj tábora sedí cár na zlatom
stolci, (CHALúPKA) •• Zastali skraja lúky . .. (ONDKKJOV) • Poter je už mimo stien a pohovka
pláva s ním vo voľnom priestore, (LUTZ) Tetku I jipnieanovie zastal;) si i s hrotkom
mlieka a napred nej podskakoval na bosej nohe •luník, držiac zoliut.ý kapce v ruke.
(MOUľC)— Spomedzi kríkov zazrel neveľkú čistinku, naprostriedku ktorej bola pahreba.
(JKGÚ) - - Nn.šli ho vraj až v lirhlovom potoku nedaleko polských hraniu, (MOKIC) Alo
čo bolo niže mesta, to mali všetko ako na dlani, (HORáK) Zavše zii.st.al naprostred izby
alebo obttaW obloka a díval sa von. (JKHKNHKý) Okolo krku n uvi obkrútenú akési strakaté
tračky. (šVANTNMK) A kile kozúbok stál, poblíž kachieľ, v pološerý kút i H oddanicoii
utiahol sa. (HVHíZDOKLAV) Prosdodusní mužíci íievoľne idú, vracajú sa, skladajú,
oddávajú a HO zamotanou mysľou si sadajú nabok cesty, (TVJOVSKý) —Jožko šibol podľa
koni, žo len tak vytrhli, (TAJOVSKý) -- Na pot oku prali ženy. Voda povedľa nich plieskala,
zurčala, cedilusrt. (vniULi) -Tu užšiľoko-cľuleko nebolo ani jedného poschodového domu
623