Slovenská akadémia vied - SAV

naproti, voči, okóh ... Druhotné predložky majú zväčša len jeden význam
alebo len málo druhotných významov.
Význam prvotných predložiek je všeobecný, menej určitý, úplne sa dá poznať
len z konkrétnych spojení s pádmi mien, resp. zo spojení s nadradenými slovami.
Prvotné predložky sú mnohovýznamové, vyjadrujú niekoľko vzťahov,
podľa toho, s ktorým pádom sa spájajú, aký vecný význam má pripojené
meno a aký vecný význam má nadradené slovo (sloveso, prídavné meno,
podstatné meno); napr. predložka na:
(s akuzatívom) vyletieť na konár (smer), doniesť topánky na opravu (účel),
dlhý na meter (miera), zhorieť na škvarku, na prach (dôsledok), zafarbiť na tmavohnědá
(spôsob), zastaviť sa na chvíľočku (čas), zobudiť sa na krik a buchot (príčina),
chorý na srdce (zreteľ), spomínať si na detstvo (predmet):
(s lokálom) sedieť na pažiti (miesto), zobudiť sa na svitaní (čas), byt na robotách
(účel), uschnúť na ohni (podmienka), hrať na harmonike (nástroj), uľaviť na
daniach (zreteľ), pristať na riešení (predmet).
Príslovkové významy predložiek sa menia podľa vecného významu podradeného
mena: prísť na vrch (smer) — prísť na dva dni (čas) — prísť na pomor
(účel). Predmetový význam dostávajú predložky v závislosti od nadradeného
slovesa, najmä ak sa zhodujú s predponou slovesa: zoznámiť (niekoJia) s niečím,
oboznámiť (niekoho) o niečom, naďabiť na jarabičie hniezdo, naraziť no odpor
a pod.
Předložkových väzieb v jazyku stále pribúda. Nahrádzajú menej konkrétne
väzby s holými pádmi. Napr. väzbu s holým genitívom pri slovese chrániť sa,
(niekoho) niečoho nahradili předložkové väzby: od niečoho, proti niečomu, pred
niečím. Niekedy síce zostala v jazyku popri predložkovej väzbe aj väzba s holým
pádom, ale sa nepoužíva pri tých istých menách a odlišuje sa významovo:
blížiť sa niečomu (napr. pravde — abstraktné približovanie, t. j. dosahovať
pravdu) — blížiť sa k niečomu (napr. k dedine — konkrétne približovanie).
V niektorých významoch sa prvotné predložky nahradili druhotnými, zreteľnejšími
predložkami, napr. robit niečo podľa vzoru (nie „po vzore"). Prvotné
predložky vyjadrujú zvyšky príslušných významov už len v ustálených spojeniach,
napr. poznať po perí, po reči, vymrieť po meči (po praslici).
Väčšina predložiek vyjadruje predovšetkým priestorové a časové vzťahy,
voblasti priestorových a časových vzťahov sa vyskytuje aj najväčšie množstvo
významov a významových odtienkov.
a) Priestorové významy predložiek sa členia na dve skupiny: 1. na miestne
významy (predložky odpovedajúce na otázku kde?) a 2. na smerové významy
(predložky odpovedajúce na otázky kam?, kade?, skadiaľ?, odkiaľ?, pokiaľ?).
1. Zo základných predložiek vyjadrujú miesto najmä tieto predložky:
Predložka t? s L. ukazuje na miesto, vnútri ktorého sa uskutočňuje dej, alebo
vnútri ktorého sa nachádza predmet.
622