Slovenská akadémia vied - SAV

slovesá. Z určitých tvarov majú iba tvar, ktorý je zhodný s tvarom 3. os. sg.
neutra osobných slovies: prší, pršalo, bude pršať, pršalo by, bolo by pršalo.
V týchto tvaroch neosobných slovies sa nevyjadruje gramatická osoba, lebo
sa nedá explicitne vysloviť ani pri dôraze, ani v emfáze. Slovko ono, ktoré sa
zriedkavo používa aj v jednočlenných vetách s neosobnými slovesami, nie je
osobné zámeno 3. osoby neutra. Je to častica ono, ktorá sa používa aj v dvojčlennýoh
vetách s vyjadreným podmetom, aj v jednočlenných vetách s neosobným
bezpodmetovým zvratným tvarom osobného slovesa alebo aj s vetnou
příslovkou.
Ono tie príslovia obyčajne prestreľujú, ale najmä toto nemá ani za nechtík pravdy.
(JESENSKý) — „No, počkaj, klampa! Veď ono odnechce sa tebe!" (DOBšINSKý, POVESTI) —
„No vieš," natiahne chlapec múdru tvár, „ono možno ísť k takej robote i na pílu, a možno
i do mlyna." (RáZUS) — Pekne sa drž, majstra slúchaj, veď ti ono bude tam dobre.
(KUKUčíN)
Zišiel by sa dážď. A ono dosť chytro sprchne čosi: lastovičky vysoko lietali, (KUKUčíN)—
Ono nášho Palka zakaždým bodlo, koľkokoľvek ráz zašiel do Kremeňov. (KUKUčíN)
Slovko ono má v týchto vetách úlohu uvádzacej častice, práve tak, ako aj
slovko to v nasledujúcich vetách.
To budeš vždy takto neskoro chodiť? (F. KRáľ) — To by sa vám choolo slopať moju
slivovicu! (TATARKA) — Keď raz dostane človek do tanoa toho, koho rád má, to sa mu
potom tancuje ako v oblakoch, (KUKUčíN)
Obidve častice sú synonymné. Používajú sa najviac v citovo zafarbených
vetách.
Pretože neosobné slovesá si nežiadajú a ani nepripúšťajú vysloviť osobitným
pomenovaním činiteľa činnosti alebo nositeľa stavu v podobe riadiacej substancie,
nemôžu mať z neurčitých slovesných tvarov ani prechodník, ani
činné príčastia. Preto v slovenčine nie sú možné v neosobnej platnosti tvary
typu pršiac, pršiaci, sprchnuvší.
Niektoré neosobné slovesá majú trpné príčastie. Vyjadruje sa ním stav
dosiahnutý vykonaním deja. Tento tvar sa používa najmä so sponou vo vetnom
základe jednočlenných viet: je zamrznuté, je napršané, je pórosené, je zamračené,
je vyjasnené, je zahmlené ...
K vám sa to do vŕšku ťažko ide, a že je zamrznuté, kížu sa nohy. (TIMBAVA) — Bolo
zamračené a hodiny sa nám pokazili, (TIMRAVA) — Už iste, trebárs je zaoblačené, vyzorajú
prvú hviezdu, (TAJOVSKý)
Slovesné podstatné meno majú neosobné slovesá pomerne zriedkavo. Bežnejšie
sú napríklad tvary sneženie, mrholenie, brieždenie, svitanie, stmievanie,
ochładzanie, ochladenie, otepľovanie, oteplenie, hrmenie, blýskanie, strašenie,
motanie.
Neosobné slovesá majú infinitiv, ale ten sa používa oveľa zriedkavejšie ako
infinitiv osobných slovies. Kým infinitiv osobných slovies sa používa vo funkcii
400