Slovenská akadémia vied - SAV

obliekať, ale mať ich pripriahla ešte k dvoru, (ZARY) — Bolo by povedať, čo bolí, bolo by sa
rozhovoriť o tom, čo dušu orie. (URBAN) — Bolo by ozaj dôkladne prezvedieť sa o jeho
chodníčkoch! (TAJOVSKý)
Modálne sloveso byt a konštrukcie s ním sú prostriedky hovorového štýlu
Pomocné slovesá vyjadrujúce možnosť alebo nemožnosť konať dej sú menej
početné. Sú to najmä slovesá môcť a mat, ako aj zriedkavejšie používané slovesá
trafiť a veriť.
Môže Iľa tu slúžiť i do súdneho dňa. (TIMBAVA) — „Máme času, môžeme si odfúknuť,"
povedal Paľo konca záhrady, (ONDBEJOV) — Ako mám potom vedieť, či sú s vecou uzrozumaní
tvoji rodičia? (HEčKO) — Príjemné by bolo ísť na pohárik piva, ale traíí prísť klient.
(JESENSKÝ)
V jednočlenných vetách sa používajú modálne slovesá dať, ísť, byt, ako aj
neosobný bezpodmetový zvratný tvar dá sa.
Nebodaj, nedalo mu umrieť, kým nedokosí. (CHROBáK) — Ale ked mi tak skapal z očú,
ako z husi voda, nedalo mi už vrátiť sa k pluku, (ONDREJOV) — Ale to nejde len tak z rukáva
vysypať, (KUKUčíN) — Jej živé oči sa usmievali na Miša a bolo v nich čítať i trochu
súcitu, (KUKUčíN) — Nazdával som sa, že by sa mu dalo nejako pomôcť, (šVANTNER) —
Uvidím, čo sa dá urobiť, (VAJANSKý')
Slovesá mat a byt v osobitných konštrukciách, ktorými sa vyslovuje možnosť konať dej
vyslovený infinitívom, sú plnovýznamové. Sú to konštrukcie skladajúce sa z tvaru
slovesa mat alebo byť, ďalej z opytovacieho zámena a napokon z infinitivu plnovýznamového
slovesa, pričom zámeno je v tvare, ktorý súhlasí s intenciou plnovýznamového slovesa.
Konštrukcia so slovesom mat obsahuje infinitívny predmet, kým konštrukcia so
slovesom byť obsahuje infinitívny podmet.
O poriadok sa nemá kto starať, (šVANTNEB) — Deti už má na koho zverit. (BáZUS) —
Napchal sena za rebrinu, aby sa kone malí čím cez noc ssabávat. (ONDREJOV) — Len jar aby
skorej prišla, budeme mať kam vyjsť, (TAJOVSKý) — Nemal sa kde podiet, nádvorie bolo
nabité, (TATARKA) — „Ešte čo!" zahundral starý Mikuš, hoci nemal prečo hundrat, lebo
bol to správny návrh, (TALLO) — Pobratí boli totiž preto všetci, aby bolo z čoho prepúštať.
(r. KBáE) — Aj v druhej izbe jesto čo obzerať, (MORIC) — Služby je málo, lebo niet čo
strážiť, (ONDREJOV) — Odtiaľ nebolo kde ujsť. (úzus) — Bude ocom rozmýštat. (úzus) —
Mne ťa je kedykoľvek vydať, (TAJOVSKý)
Tie isté konštrukcie majú aj intenzitný význam nevyhnutnosti: mám čo robit = musím
veta robit, je čo robit =* treba veľa robiť.
Bolo toho málo, lebo každý má sa čo oháňať, aby svoje ratoval, (TAJOVSKý - )
Pomocné slovesá vyjadrujúce schopnosť činiteľa konať istý dej sú početné
a frekventované. Sú to najmä tieto slovesá: vedieť, znať, vládať, dovládat,
doliet, zdolieť, stačit, dostačit, vystačiť, postačiť, vydržať, stihnúť, uspiet, neveriť.
Všetko, čo stará mať o starom otcovi rozprávala, vedelo si dievčatko veľmi živo predstaviť,
(JANčOVá) — Vkus má, zná rozoznať pekné od mrzkého — no o svojej osobe
predpojato súdi. (KUKUčíN) — Robiť už aj tak nevládzem, ako kým som bola mladšia
— tak vrátim sa ku svojim, (čAJAK) — Ledva zdolie utajiť plač. (KUKUčíN) — Veru, ženci
potrebujú výdatnú stravu, aby doleli ťažko robiť. (r. KRÁĽ) — Na poludnie v pondelok,
do trhu v Bystrici, sotva stačil dobehnúť strýčik z Hiadla na hlavnú stanicu, (TAJOVSKý) —
24 Morfológia 369