Slovenská akadémia vied - SAV

tívnym genitívom: Podaj mi vody! — Nemáš citu k deťom! — Doniesol dreva.
Kvantitatívna nevymedzenosť látok a abstrakt nie je absolútna a neznamená,
že nemôžu jestvovať v kusoch. Takéto kusy sa potom pomenúvajú
príslušnými názvami s kompletným menným číslom: tri drevá, jedna krieda,
dve sklá, štyri železá, jeden chlieb, dve šunky, jedno mydlo, dve svetlá, vyhliadkové
lety. Kusový význam je už posunutý a má hovorové zafarbenie, najmä keď
látkové substantivum je metonymickou náhradou za väzbu so substantívom
miery: dve polievky (dva taniere polievky), štyri kávy, tri limonády, dva čaje,
dva syry, dve pivá. Je to jednotkový sg. a pi., ktorý sa vyskytuje pri názvoch
potravín a úžitkových materiálov. Názvy obilnín môžu v jednotkovom význame,
resp. v pi. značiť obsiate kusy poľa alebo ich žatvu:
Oziminy sa nevydarili. Baže zozubateli, a kde neprerástli ôstím, poľahli. Do pšeníc
zažrala sa hrdza a sněť. Zato jačmene a ovsy narástli ako periny a sľubovali zázračnú
úrodu, (HEčKO) — Týždeň medzi senami a zbožím prežili manželia v hneve, (HEčKO)
Aj pri látkach, ktoré sú členené, možno základné kusy označiť príslušnými
látkovými názvami v sg. i pi.: jedna cibuľa, jeden hrach, jedna kapusta, dve mrkvy,
tri kukurice, jedno zrno, dve zrná. Pri drobnejšie členených látkach sú v tomto
singulatívnom význame častejšie zdrobneniny: jeden máčik, zrnko, popolček,
semienko, slamka. Zdrobnené názvy však nemusia mať zásadne singulatívny
význam: hovädzina na cibuľke.
Singulatívnosť sa vyjadruje častejšie osobitnými, zväčša idiomatickými
pomenovaniami: kvapka vody, kropaje potu, dve kocky cukru, hit vody, smidka
chleba, dve škvarky slaniny, štipka soli, chlp vlny, papek dreva, zdrap papiera ap.
Všeobecne sa používajú singulatíva kus, kúsok, kúsoček, kúštik, kúštiček.
Osobitnými slovami sa vyjadruje singulatívnosť aj pri abstraktach: kúsok
dobra, strap otcovskej lásky, iskierka citu, nemá za mak rozumu.
Hranica medzi kusovým a látkovým (resp. abstraktným) chápaním nie je
ostrá. Sú tu možné vzájomné prechody. Názvy s kusovým významom môžu mať
i látkový význam: navoziť tehly (G. sg.), naklást plodu, páchnut sirkovým kvetom,
narobiť šindľa a pod. Slová kameň a pleva môžu mať tak kusový, ako aj látkový
význam: položiť kameň pod koleso — dom z kameňa.
Pôvodný látkový význam možno predpokladať pri mnohých názvoch
s príponou -ina, ktoré sa dnes používajú v skupinovom pi.: bielkoviny, bubliny,
hobliny, odrobiny, omrviny, otrusiny, piliny, rozvaliny, stružliny, suroviny,
zrúcaniny, živiny. Ďalej aj pri slovách látky, plamene, sadze; podobne sa skupinový
pi. používa aj pri niektorých abstraktach: chrapoty, piskoty, šelesty.
Látkový význam má badateľne tendenciu k oslabovaniu a jazyk potom dáva
prednosť výraznejšiemu vyjadreniu množstva plurálom. Tak vzniká intenzívny
(umocňovací) plurál látkových a abstraktných pomenovaní, vyjadrujúoi
väčšiu mieru alebo intenzitu príslušných javov. Majú ho názvy:
150