Slovenská akadémia vied - SAV

Cím väčšia voda, tým viac zvládze. (PBíSL.) — Malobrožania čím ďalej, tým viac si
dovoľovali. (JESENSKÝ)
Korelovaný odkazovači výraz v dvojčlennej hypotaktickej spojke stojí zväčša
pred vlastnou spojkou. Iba z osobitných príčin môže byť aj na inom mieste.
Kľavošom nazývali ho preto, lebo všetko robil ľavou rukou, (ONDBEJOV) — Stará
Pôstková vše vyšla tak, že nemala na múku. (TAJOVSKý) — Zdvihne ho tak vysoko.
aby mu hlava vyčnievala z vody. (BIPPA) — Orol skalný, kráľ našich vtákov, je taký
výrazný, že ho nemožno zameniť so žiadnym iným dravcom, (TUBčEK)
Keď sa v súvetí stretne viacej spojok, všetky stoja na čele vety, a to tak,
že najprv stojí parataktická a potom hypotaktioká spojka.
Pobebol, ale akoby bol krivo stúpil, hneď sa aj zastavil na neznesiteľné lapanie v nohe.
(HEčKO) — Alebo bude zlo a postavím sa proti, alebo ak uvidím, že je lepšie tak, pokúsim
sa čestne pomáhať, (UBBAN) — Existencia právnej normy nezávisí od toho, či je skutočne
zachovaná, postačí, ked je jej zachovanie predpísané a to jo norma pre prípad nezachovania
poistená, (LUBY)
Také je poradie spojok aj pri pričlenení: najprv je parataktická a potom
hypotaktioká spojka. Napr.: Mohli by sme, ta ist, ale keď ty nechceš! (úzus)
Ak sa v zloženom súvetí stretnú dve hypotaktické spojky, na prvom mieste
je spojka nadväzujúca na predchádzaj úci kontext a na druhom spojka uvádzajúca
vloženú vetu.
Tu treba povedať, že kým som tam stál, sporlila sa rosa na zboží, (OHBOBáK) — Alo
degradovali ho na obyčajného vojaka, lebo ked mu prišlo ísť clo ohňa, vzpieral sa a plakal.
(ONDBEJOV) - Tie kološne i senné búdky boli roztratené po colej Kýčere, takže keby
sa susedia boli chceli dohovoriť, museli by na soba poriadne zahúkať, (JILEMNICKý)
Aj v zloženom súvetí platí teda zásada, že spojka je na čele pripojenej vety.
Formálna stránka spojok
Spojky (ako aj všetky ostatné gramatické slová) sú neohybné. Okrem toho
každá spojka má svoju ustálenú hláskovú podobu, ktorá sa nemení ani vzhľadom
na hláskové zloženie okolitých slov. Predsa však nie sú všetky spojky
rovnaké ani z tvarovej stránky. Preto rozdeľujeme spojky na jednomorfémové
a viacmorfémové, ďalej na jednoslovné a viacslovné, napokon na
jednočlenné a viacčlenné.
Jednomorfémové a viacmorfémové spojky
Podľa morfematického zloženia rozlišujeme jednomorfémové a viacmorfémové
slová, resp. slová s jednou alebo viacerými základnými morfémami:
práve tak sa rozdeľujú aj spojky na jednomorfémové a viacmorfémové.
693