Slovenská akadémia vied - SAV

om sa rieši rozpor medzi jednočlennou vetnou konštrukciou a osobným slovesom,
pričom intenčná hodnota použitého slovesa ostáva nepozmenená. Logický
subjekt deja sa predpokladá, resp. aj sa vyjadruje závislým pádom, napr.:
drieme sa mi, sedí sa mi dobre.Tieto zvratné tvary sú neosobné čiže bezpodmetové:
formantom sa vyjadrujeme, že vo vete niet gramatického podmetu, hoci
by sa na základe intenčnej hodnoty slovesa a na základe existencie logického
(ontologického) subjektu oprávnene predpokladal.
Neosobný zvratný tvar majú všetky osobné nezvratné slovesá okrem prechodných
slovies s vyjadreným objektom a okrem pomocných slovies byt,
bývať, ostať, ostávať, pripadať, vyzerať. Pravda, prechodné slovesá s nevyjadreným
objektom, ako aj plnovýznamové slovesá byť, bývať, ostať, ostávať tento
neosobný, bezpodmetový zvratný tvar majú: šije sa, varilo sa, je sa, bolo sa
bývalo sa, ostane sa ...
Neosobný zvratný tvar je okrem formantu sa zhodný s^tvarom 3. os. sg.
neutra: ide sa, išlo sa, pôjde sa, išlo by sa ... Neobsahuje však význam osoby,
a preto stojí mimo rámca gramatickej kategórie osoby.
Siahne rukou do puterky na bryndzu — no nedôjde: „Zjedlo sa." (TAJOVSKý) —
Hlupáčisko starý, pri takýchto veciach sa nežartuje! (riGULi) — Nemalú vinu na tom
nesú spôsoby, akými sa v týchto otázkach báda. (JUROVSKý) — Ako sa rozkáže, tak sa
spraví, (PBíSL.) — Nazdá sa, že je v dome, kde sa žije po ľudsky? (TIMRAVA) — Vôňa
kvitnúceho hrozna bola pod révovým podlubím taká hustá, že učiteľovi sa tam kýchlo.
(HHčKO) — V dažďovej vode sa vraj lepšie perie a zvára gazdinej. (KUKUčíN) — Kráčalo
sa hladko, pekne klopkali podkovičky, (ONDREJOV)
Formant sa je skutočným výrazivom rozporu medzi vetnou konštrukciou
a intenciou slovesa, ako sa to ukazuje najmä vo vetách so zloženým vetným,
základom.
Od rozkazu sa nemôže odstúpil, (úzus) —• Na mládež sa tiež počalo hromSit. (JESEN­
SKý) — Tebe sa už ani myslieť nechce, (STODOLA) — Sedí zato ticho, ohlásila sa až vtedy,
keď sa jemu aj hosťovi začalo zívať, (KUKUčíN) — -Na stĺpy tam montujú ošte ďalšie
reflektory, aby sa im v noci dalo ľahšie pracovat, (BEDNář)
Aj tieto zvratné tvary nezvratných slovies sa môžu vo vývine jazyka lexikalizovať;
čím sa zvratné tvary menia na zvratné slovesá. Z pôvodných neosobných zvratných
tvarov slovies lenit, tažit, sladit ap. vznikli zvratné slovesá lenit sa, tažit sa, sladit sa ...
Zameranie slovesného deja (Intencia slovesného deja)
Intenčný systém
Intencia čiže zameranie slovesného deja je slovesná lexikálno-gramatická
kategória, v ktorej sa odráža poznanie skutočnosti: spája sa v nej podstata
slovies ako pomenovaní nesamostatné existujúcich dynamických príznakov
389