Slovenská akadémia vied - SAV

Krása, krása, táto Pavlínka. (JESENSKý) — Odkiaľ sa len berie tento zvláštny človek,
tento dobrák od kosti? (LETZ) — Nebude trpieť túto rozoprú, tento kríž, tohto čerta v duši.
(TIMRAVA)
. Kladné citové hodnotenie vyjadruje v přístavku.
A koľajnice, tieto životom prúdiaee žily zeme, leskli sa v akomsi fialkovom svetle.
(LETZ) — Treba, aby zľudoveli aj jeho veľké skladby, najmä „Detvan", táto pýcha
slovenskej poézie, (OHORVáTH) •
Zámeno onen
V přístavku je vždy viac-menej citové. Citovosť zámena onen zreteľne vidieť
najmä v kombinácii s hodnotiacim prívlastkom.
Slnko práve bolo zašlo, povstalo, ono milé letné svetlo, ktoré sa tak ťažko lúči so zemou.
(VAJANSKý) — Sudca vypočúva druhú svedkyňu, staršiu ženu, ktorá na vlastné oči videla,
ako ono podarené psisko pohryzlo ohuderu —• žalobkyňu. (HEčKO)
Zámeno taký
Ľahko priberá citové zafarbenie i v ukazovacom, i v odkazovačom význame.
K základnému významu pristupuje citový prvok vtedy, keď sa vlastnosť
nepomenúva konkrétne, adjektívom, ale sa len približne naznačuje samým
zámenom taký. Podávateľ tu nevie, nechce alebo sa obáva konkrétne pomenovať
vlastnosť.
Ale čo sa taký robíš ... ? Nerob sa taký, pod s nami. (ONDBEJOV) — Júj!, aj s takou!
(JAŠÍK)
Častejšie sa zámeno taký stáva citovým v spojení s adjektívom, keď ukazuje
na mieru vlastnosti.
Olina sa mu páčila viac ako iné ženy: bola taká útla, taká čerstvá a tajuplne nežná!
(MINáč) — Všetko je také radostné, také zaujímavé. (ONDREJOV) — Taký mi je protivný
ten chlap! (FIGULI)
Takto neurčito sa zámenom taký označujú vlastnosti v hovorovej a ľudovej
reči. Tu namiesto konkrétneho opisu vecí nastupuje ich citové hodnotenie
(kladné alebo záporné). Zámeno taký sa pritom niekedy zdôrazňuje časticami
len, iba.
Držali tam také všeličo, potrebné pre hospodárstvo, (TALLO) — Na druhom brehu
zbierajú chudobné ženičky drevo, také odpadky, (RáZUS) — To mu len taký závrat
prišiel, (TAJOVSKý) — Volajú ho len na takú ledajakú robotu. (ONDREJOV)
Zámeno takýto
Vyjadruje kladné i záporné city, ktoré u hovoriaceho vyvoláva práve pozorovaná
skutočnosť svojou kvalitou.
Posvietil lampášom, a tu vidí, že pánik nemá hlavy. Takáto protiven! (ONDBEJOV) —
Takýto nepokoj v dome! (TAJOVSKý) — Hľa, takýto je svet. (šVANTNER)
?76