Slovenská akadémia vied - SAV

jazdiť, kráčať, letieť, náhlit sa, napredovať, padať, plaziť sa, plúžit sa, pohnúť sa,
pohybovať sa, putovať, schádzať sa, skákať, túlať sa, utekať, ustupovať, vracať sa,
zavítať ...; sem patria aj slovesá pohybu označujúce rozličné polohy, ako
obrátiť sa, skloniť sa, kľaknúť si, krútiť sa, krčiť sa, trepotať sa ...
Ďalej sem patria slovesá stát, vstat, sedieť, ležať, visieť, hlesat a ich všetky
odvodeniny, ako postáť, povstať, zastať, zastaviť sa, přistavit sa, postaviť sa:
sadnúť si, posadiť sa; rozsedieť sa, posedieť si; klesnúť, poklesnúť ...
4. Ak agens a paciens deja splývajú a vzhľadom na dej sa neutralizujú,
dostávame intenčný systém, v ktorom riadiaca substancia je nositeľom deja
(N). Tento intenčný typ sa dá zachytiť schémou: N — D, alebo schémou
RA:P - r>-
Aj tento intenčný typ je bohatý a vnútorne členený. Sú tu slovesá s dejom,
ktorého agens sa neuvedomuje, hoci je obsiahnutý v nositeľovi deja. Ide
o osobné slovesá-personáliá, ktoré majú stavový význam.
Najzreteľnejší je stavový význam deadjektív a desubstantív typov mladnúť,
nervóznief, krátiť sa a belieť sa. Príklady: starnúť, blednúť, mäknúť, tvrdnúť,
hnednúť, žltnúť, tíchnuť, kvitnúť, krehnút, tuhnúť, puchnút ...; černieť, belieť,
košatieť, hranatiet, kamenieť, octieť, ovdovieť, kostnatiet, biednieť, zosmutnieť,
chorieť, chorľavieť, mocnieť, spozornieť ...; dlžit sa, úžit sa, šíriť sa, čistiť sa,
htbiť sa ...; černieť sa, belasieť sa, košatieť sa .. . Iné stavové slovesá: byť,
stat sa, ostat, prestať, skrsnúť, vzniknúť, zaniknúť, žiť, umierať, zmierat, hasnúť,
trblietať sa, jagať sa, smútiť, tešiť sa, plesat, žialiť, bdieť, spať, rásť, vädnúť, chripieť,
krívať, škúliť, fufnať, ochrnúť ...
No aj v tomto intenčnom type sú slovesá, ktorých dej sa chápe ako existujúci
na niečom, ale táto vec sa podľa kontextu môže chápať nielen ako nositeľ,
ale aj ako agens deja. To sú osobné slovesá-personáliá, ktoré v podstate sú
stavové slovesá, ale podľa kontextu sa môžu chápať aj ako akčné, a to s externou
akciou, lebo agens a paciens deja nie sú totožné: bačovat = 1. byt bačom
(stavové sloveso); 2. robiť baču (akčné sloveso). Iné príklady: riaditeľovať,
krčmařit, valašiť, honelníčiť, roľníčiť, pltníčit, tajomničit, pisárčit, knihovníčif,
furmančit, baníčiť, mládenčit, dievčiť, vdovčit ...
V tomto intenčnom type sú aj slovesá, ktoré v jednom význame sú stavové,
v druhom však činnostné predmetové. Sú to najmä slovesá zmyslového vnímania:
vnímať, citit, vidieť, počuť. Napríklad vo vete Slepý nevidí ide o stavové
sloveso vidieť, ale vo vete Ja som ťa tam nevidel ide o predmetové činnostné
sloveso vidieť.
5. Ak sa agens deja nevyjadruje, lebo je nepoznateľný alebo za taký sa
pokladá, ale dej a oieľový bod sa vyslovuje osobitnými slovami, dostávame
dvojčlenný intenčný systém: D -*- P, alebo: D — Z. Sú to neosobné slovesáimpersonáliá,
pri ktorých sa agens deja dá chápať ako implicitný čiže ako
obsiahnutý v samom deji. Preto ich možno zachytiť aj schémou: D A
-»- P,
395