Slovenská akadémia vied - SAV

4. príčinu veľmi často pri slovesách označujúcioh city a fyziologické prejavy
citov: plákať, slziť, truchlit, trápiť sa, smútiť, zúfať, jasať, tešiť sa, byt uveličený,
smiat sa, uškŕňať sa, zaraziť sa, híkať, krútiť hlavou, lákať sa, zhrozit sa, meraviet,
zlostit sa, rozhorčiť sa, cítit hanbu, zúriť, škripot zubami ...
Radzímka truchlila za mŕtvymi a smútila nad živými, (P. KBáB) — Bola by si nad
sebou aj zúfala, (MINáč)
5. predmet vo väzbách slovies jednak z okruhu rozmýšľať, súdiť, radiť sa,
a jednak tých, ktoré vyjadrujú prevahu nad niekým alebo jej prejavy: víťazil,
vyhrať, dominovať, triumfovať, vládnuť, panovať, vykonávať moc, dozeral, mať
moc ...
Tento raz baňa zvíťazila nad poľom, (HORáK) — Vy ženské chcete nad svetom panovať
vždy a všade, (JEGé) — Nad prešom a pivnicou už sama bude stačiť dozriet. (KUKUčíN) —
Ja som nespravodlivo súdil nad vami. (JéGé) — Zaviazla mu jedna veta v ušiach, nad
ktorou ustavične premýšľať, (KRNO)
Používa sa s A. a s L. Predložka o takmer celkom stratila pôvodný miestny
význam „okolo", udržala sa viac v druhotných, abstraktnějších významoch.
I. V spojeniach s A. vyjadruje:
1. miesto pri slovesách s významom hodiť, udrieť, oprieť sa, trieť (sa),
šúchať (sa) ...
Za ňou šiel, šúchajúc sa jej o sukne, čierny kocúr, (JéGé) — Vonku zavíjal vietor a dážď
pred o obloky, (šOLTESOVá) — Bežanku od divu pľasla si dlaňami o zásteru, (KUKUčíN)
2. prostriedok a nástroj len pred názvami nástrojov (alebo možných nástrojov):
utrieť ruky o nohavice, rozbiť fľaše o kameň, opierať sa o palicu, poranil sa
o drôt, udrieť sa o hranu ...
Utrúc si umučené dlane o zásterku, rozkrútila balili, (KUKUčíN) — Ked som to zbadala,
pocítila som pichnutie, ako keby som sa bola poškrabala o tŕň onej červenej ruže. (ZúBEK )
3. čas, po ktorom sa uskutočňuje dej:
0 chvíľu priletí krutohlavec, sadne si ku dioro. (ONDREJOV) •• 0 sedem týždňov, o sedem
dní a o sedem hodín prídem si po ňu! (DOBšINSKý, POVESTI)
4. mieru pri komparatíve adjektiv a prísloviek, ako aj pri slovesách vyjadrujúcich
zmenu vlastnosti alebo stavu:
Chodník zblíži oestu do Jabłonie o dobrú tretinu, (KUKUčíN) — Omladneme o sto zím.
(žáBY) — V jeho tvári napnutosť povolila o malé poznanie, (šOLTESOVá) — Dievča
postúpilo 0 niekoľko stupňov vyššie, (KUKUčíN)
Sem patria aj frazeologizované spojenia o dušu spasenú, o sto päť, o milých
päť, o zlomkrk, o preteky (novšie lexikalizované a písané opreteky, ozlomkrky),
o pretrhnutie ...
643