Slovenská akadémia vied - SAV

nemu človeku nepatri, (HEčKO) — Bolo na Zrubcovi ozvať sa. (UBBAN) — Každému je
raz umrieť, (PBíSL.) — Bolo nocľah na mrkaní hľadať, a nie o polnoci! (KUKUčíN)
Možnosť konať dej vyslovujeme neosobnými modálnymi slovesami dať, dať sa,
ísť, byt.
Už podlá dymu sa dalo usúdiť, že sa pri tom ohni ne vyváraj ú veľké trakty, (JéGé) —
Justín Mikleš ho dobre poznal, vykríknuť mu nedalo od strachu a prekvapenia, (TATAR­
KA) — Ale to nejde len tak z rukáva vysypať, (KUKUčíN) — Ibaže potoka niet, kde by sa
bolo okúpať, (KUKUčíN)
Prechodné prípady
Medzi osobnými a neosobnými slovesami teda niet pevnej a neprestupnej
hranice. Máme prípady prechodu pôvodne neosobných slovies k osobným,
a naopak, prípady prechodu pôvodne osobných slovies k neosobným.
Neosobné slovesá používame spravidla neosobne, ale možno ich použiť aj
osobne. Popri jednočlenných vetách stoja potom s tými istými slovesami aj
dvojčlenné vety: Dnes prší. Dnes prší drobný dážd. Ak riadiaca substancia je
etymologicky zviazaná so slovesom, spravidla ide v obidvoch vetách o to isté
sloveso, napr.: Sneží. Sneh sneží. Ale ak riadiaca substancia je voľná, posúva sa
zvyčajne aj význam slovesa, a preto je to už osobné sloveso: Lístie prší. Vlasy
pršia. Mrznem. Ale aj v týchto prípadoch možno hovoriť iba o gramatickej
homonymite.
Vo vývine jazyka prešli však aj niektoré osobné slovesá k neosobným. Tu sa
uskutočnila zmena intenčnej hodnoty slovesa, čo sa dá zachytiť schémou:
A — D — P > D A
— P, alebo schémou: A — D,, > D Ä
. P
> D AP
. Zo slovies
s explicitným ágensom sa stali slovesá s implicitným ágensom, napr.: vodiť
niekoho; chytať niekoho.
Od tejto zmeny osobného slovesa na neosobné treba odlišovať modifikáciu
osobného slovesa v chápaní riadiacej substancie. Ide o modifikáciu na osi
určitost-neurčitost. Túto modifikáciu možno zachytiť schémou: X A
— D — Z 1>;
alebo schémou: X A
—D P
. Osobné sloveso zostáva po tejto modifikácii osobným
slovesom, ale neurčitá nadradená substancia sa pri ňom nemôže vysloviť ani
substantívom, ani osobným zámenom. Preto schéma tejto dvojčlennej vety je
takáto: (X) — P. Pri životnom agensovi sa používa tvar 3. os. sg. maskulína:
Prečo kričíš, akoby ťa z kože dral? Pri neživotnom agensovi používame tvar 3. os.
sg. neutra: Zahvízdalo v povetrí, udrelo do konárov, padlo na zem. Prezreli, čo to
bolo: okrúhly, ako slepačie vajce, kameň, (ONDBEJOV) V obidvoch prípadoch ide
o osobné tvary.
Ale osobné slovesá používajú sa aj v jednočlennej vete, pričom sa ich intenčná
hodnota nemodifikuje. Napríklad tvar zaťukalo vo vete Zapráskal bicom,
zaťukalo v bukovej hore (ONDBEJOV) je neosobným tvarom osobného slovesa
zaťukat.
405