Slovenská akadémia vied - SAV

„Synak môj, hore hlavu. Neboj sa ty nič. Ešte budeš študovať, aj pánom budeš.
Traniakovci prežili grófov, zemanov, prežili dve svetové vojny, prežijú aj komunistov."
(TATABKA)
4. Tretia osoba pl. namiesto druhej.
Autor prehovoru nevstupuje s adresátom do priameho kontaktu (nepoužije
tvar druhej osoby), a to alebo preto, že výzvu chce vysloviť z citových dôvodov
nepriamo, alebo preto, že adresát nie je prítomný.
A kedže ja tu dnes rozkazujem — nech Idú, čo nepatria sem: inlč ieh zamúčim. (KUKUčíN)
— Čitatelia, čo už na súde boli, nech mi prepáčia, že sa dozvedia, čo už dávno vedia
a čo už skúsili aj sami na sebe. Ale čitateľom, čo ešte na súde neboli, úprimne radím, aby
sa usilovali žiť a správať sa nejako tak, aby sa ta vôbec nedostali, (HEčKO)
5. Tretia osoba pl. namiesto druhej v rozhorčení.
Autor prehovoru prechodne prerušuje kontakt s adresátom, robiac ho predmetom
reči. Takéto pomknutie osoby vzniká z rozhorčenia nad neprimeraným
správaním, postojom atď. (pórov, s 3. os. jedn. čís.).
„Ale nesmejte sa už toľko!" kára ich mať. „Čo aká vážna vec, všetko berú ako žart."
(TIMBAVA)
6. Tretia osoba pl. namiesto prvej a druhej v polopriamej reči.
Dlho premýšľal o svojom dalšom osude ... Čo, ked sa aj vezmú? Budú napokon dožívať
svoj život plný strádania a ťažkej roboty colkom tak ako otec s materou, (PLáVKA) —
Odtíska misku od seba. Chcel by sa nejako odmeniť; neprišiel sem predsa ako žobrák.
Vie upliesť kôš, vie plátať hrnce, vedel by poreparovať hrable alebo osadiť nové porisko
do sekery. Nemajú nič takého? Nemajú deravý kôš, puknutý hrniec, zlomené porisko?
Nie, vraj nemajú ... (CHROBáK)
Zmena osoby a čísla ako vyjadrenie spoločenských vzťahov
Plurál namiesto singuláru
1. Majestátny plurál — Pluralis majestaticus.
Prvú osobu pl. používali vysokopostavené osobnosti, najmä panovníci, pri
slávnostných príležitostiach ako znak spoločenskej nadradenosti a osobnej
exkluzívnosti. Je to prvok prevzatý z latinčiny a známy aj v iných jazykoch.
V dnešnej literatúre sa majestátny plurál zriedka používa ako archaizujúci
prostriedok.
„S uspokojením budeme sa dívať," hovoril panovník, „ako sa začnú porady o veciach
spoločných, a veríme pevne, žo následkom všestranného pováženia týchto otázok vyskytne
sa sama sebou potreba revidovania a cieľuprimeraného premenenia zákona z roku
1848." (JúLIUS BOTTO)
Zapisovateľ vstane, vykrúti si fúzy, a začne čítať:
„Nos Carolus VI. D. G. Romanorum Imperator ..." „Počkaj, postoj!" zakričí dakto.
„čože nám vy tu po latinsky čítate ? To my nerozumieme, a predsa sa nás to všetkých týka,
515