Slovenská akadémia vied - SAV

Keby si chcel, zďaleka by chodili za tebou. Nech. (KBáLIK) — Rozmýšľam! Naži
(šVANTNEB) — Ale ty si taká nebohá, však? (VOLANSKá) — My ju aspoň nedáme. A oni ?
Sotva, (JAšíK) — Ty o tom pochybuješ? Pravdaže, (KABVAš) — Kedy bude koniec sveta?
— a bol by v tom čert, aby sme neboli usmernení. Vskutku? No, uvidíme, (A. MATUšKA) —
Oznámenie sňatku Eleny Zakahlcovej so statkárom Zeimom. „So statkárom Zeimoni!"
zahundral polonahlas. „Tedy predsa!" (JESENSKý)
Klasifikácia častíc
Častice sú neohybné slová, a preto na ich klasifikáciu nemožno použiť
morfologické kritériá. No majú charakteristický lexikálny význam, ktorý sa
manifestuje aj istou syntaktickou formou. Niektoré častice stoja za sebou
vždy v ustálenom, pevnom poradí, ktoré sa nedá pozmeniť. Napr.: nuž veď
nech aspoň, no veď keby ešte, a hádam iba, však ale i, a len či aj ...
Poradie častíc je určené ich lexikálnym významom. Podľa rozsahu lexikálneho
významu máme celú stupnicu častíc — od najvšeobecnejších (so širokým
rozsahom a chudobným obsahom slovného významu) po špecifické (s najužším
rozsahom, ale najbohatším obsahom slovného významu). Formálnym
ukazovateľom je poradie, v akom sa stavajú, keď sa vyskytnú bezprostredne
vedľa seba. Na prvých miestach, t. j. najdalej od plnovýznamového výrazu
stoja najvšeobecnejšie častice (a, no, nuž, veď, však, ono, teda., čo, ináč ...)
a ostatné postupne tak, že tesne pri určovanom výraze stoja najšpecifickejšie
častice.
No ved sa ty chytíš, synku, (TAJOVSKý) — No tak vidíš, (ZúBEK) — No ale je už aspoň
dobre, (KUKUčíN) — Nuž ved si sa ty nebil zaň, ale za seba a za mňa. (JEGE) — Okrem toho
išiel iba ak na poštu, (TAJOVSKý) — Nuž teda vidíte, povedal mi ten Adamov gróf.
(KALINčIAK) — Môžete začať hoc aj hneď. (LETZ) — No tak teda vitaj, vidíš, ja som Maťo,
tvoj brat. (JILEMNICKý) — A ved sa on s ňou ešte zíde, ak bude chcieť, (PONIčAN) —
Nuž 81 taký papľuh musí v lavici sedieť ako starí ľudia? (TAJOVSKý)
, Inverzie v poradí sú vylúčené. Tento jav pri časticiach nazývame sémantickou
gradáciou. Pravda, v slovoslede sa sémantická gradácia uplatňuje iba vtedy,
keď sa vedľa seba vyskytnú častice patriace k tomu istému výrazu, napr.
v jednej vete.
Ak sa vyskytne skupina dvojakých — vetných i členských — častíc, potom
vetná stojí pred členskou: Častica platiaca pre širšiu jednotku (napr. pre výpoveď)
je pred časticou modifikujúcou užšiu jednotku (napr. jeden výraz).
Ved iba krumple jedávalo, (TIMBAVA) — No ale pod, odprevad ma. (JILEMNICKý) —
Ono aspoň mne sa páčila, (KUKUčíN) — őo len apo môžu vedieť, kto ako vie hrať? (BEDNář)
S použitím slovosledu ako formálneho ukazovateľa sémantiky častíc rozdeľujeme
Častice na dve skupiny: 1. uvádzacie a 2. vytyčovacie. Uvádzacie častice
stoja bližšie k spojkám, kým vytyčovacie častice majú viac charakter prísloviek.
748