Slovenská akadémia vied - SAV

číslovky meravejú (stávajú sa nesklonnými alebo aspoň v nepriamych pádoch majú tendenciu
po jednom tvare) a počítaný predmet je vždy v tom istom tvare.
Skloňovanie zámen je osobitné. Zásadne sa odlišuje najmä od substantívneho
skloňovania.
Slovenské zámená sú menej členené ako napríklad české zámená, lebo niet
osobitného typu vzťažných zámen. V slovenčine prevzali vzťažnú funkciu
opytovacíe zámená, a to alebo samostatne (ako napríklad v ruštine), alebo
v spojení všeobecného opytovacieho zámena čo s osobným zámenom v nepriamych
pádoch: čes. jenž — slov. ktorý]/čo on; čes. jimž = slov. ktorým]/čo im ...
V slovenčine niet všeobecného osobného zámena, ktoré by zodpovedalo nemeckému
man alebo francúzskemu on.
Výrazne flektívnou črtou v skloňovaní zámen je supletívnosť bázy v tvaroch
základných osobných zámen ja, ty, my, vy: ja — mňa]fma — mne]]mi — mnou,
ty — teba]jta — tebe]]ti — tebou, my — nás — nám — nami, vy — vás — vám —
vami.
Osobitnou črtou zámenného skloňovania sú dublety mňa]]ma, mne]]mi,
teba]]ta, tebe]]ti, jeho]]ho, jemu]]mu, seba]]sa, sebef]si. Kratšie tvary sú spravidla
enklitické, ale ako ľudový prvok sa uplatňuje aj proklitické umiestenie týchto
tvarov.
Tvary sa, si zaujímajú miesto vo vete podľa rytmického pravidla, podobne ako morféma
sa pri z vratných tvaroch.
Dôležitou typologickou črtou slovenských zámen sú zrazené předložkové
tvary zámena 3. osoby on, ono: doňhoj]doň, zaňho]/zaň, naňho]]naň, preňho]]
preň, podeň, nadeň, predeíí ... Sú to tvary G. a A. sg.
V spisovnom úze sa držia plurálové tvary zámena 3. osoby ich, im, nich,
nim, nimi, ako aj zodpovedajúce tvary přivlastňovacích zámen mojich, mojim,
mojimi, tvojich, tvojim, tvojimi, našich, našim, našimi, vašich, vašim, vašimi
s krátkou samohláskou i.
Slovesá ako slovný druh s najbohatšou paradigmou sú z typologického hľadiska
najviac heterogénne. Uplatňuje sa v nich najmä flektívny, aglutinačný
a analytický typ.
Výraznou flektívnou črtou slovenského slovesa je veľký počet slovesných
vzorov, vedno 14. Ich rozlíšenie sa týka viac modífikačných morfém ako relačných
morfém v rámci slovesných tvarov. V tejto súvislostí je dôležité, že v slovenčine
je pomerne málo tzv. nepravidelných slovies čiže slovies, ktoré majú
v svojej paradigme väčšie-menšie odchýlky od vzorových paradigiem: byt,
jest, vedieť, chcieť, báť sa, stáť, ísť (a ich předponové odvodeniny).
Podobne dôležitou flektívnou črtou je vyjadrovanie kategórií osoby a čísla
indikatívu prézenta spoločnými relačnými morfémami: -m, -š, - 0; -me, -te,
-ú]-ia. Tu máme vlastne jedinú sústavu osobných prípon s variáciou v prípone
3. os. pi.: -ú]-ia.
55