Slovenská akadémia vied - SAV

Adjektívne zámená sa menia podľa rodu, čísla, pádu ako prídavné mená;
zhodujú sa (v rode, čísle a páde) s podstatnými menami: ten Človek, aké práva,
taký zisk, čie miesto, môj otec; koľká robota, toľká dobrota; akýsi zvuk, samá voda,
každý deň. Vo vete bývajú takými vetnými členmi ako prídavné mená; najčastejšie
sú prívlastkom.
Ver mu je ešte škoda v tej zemi hniť! (TIMBAVA) — No on len máča svoj chlieb vo vínku
a mlčí. (KUKUčíN) — Kclká milosť od veľkého pána! (KUKUčíN)
Adjektívne zámeno, použité vo význame substantívneho zámena, môže byť
vo vete takým vetným členom ako substantivum.
Dvorana Čitaonioe je síce väčšia i slávnostnejšia, no tá sa nesmie v taký čas upotrebiť
na tanec, (KUKUčíN) — Vyňal slaninu, každému odkrojil z nej kus, posolił, popapričil
a podal, (TIMBAVA)
III. Numerálne zámená ukazujú na množstvo, poradie a na iné číselné
vzťahy, alebo odkazujú na ich názvy: koľko — toľko, koľkí — toľkí, koľký —
toľký, koľkoráký — toľkoraký, koľký raz — toľký raz, koľko ráz — toľko ráz,
koľkokrát — toľkokrát, kóľkonásóbný — toľkonásóbný. Vo vete bývajú takým
členom ako adjektíva (koľkí — toľkí, koľký — toľký, koľkoráký — toľkoraký,
kóľkonásóbný — toľkonásóbný), substantiva (základné koľkí — toľkí, koľko —
toľko) alebo příslovky (skupinové koľko — toľko, násobné koľko ráz — toľko
ráz, koľkokrát — toľkokrát).
Kolko mu dať? Dva denáre alebo päť? (JéQé) — Neviem, kde sa vo mne brala toľká
odvaha a toľká sila. (šVANTNER) — Koľkí sa rozídu pred samou svadbou! (KUKUčíN) —
Eolko ráz sa zídu, na všeličo prídu. (J. KRáE)
IV. Adverbiálne zámená ukazujú na okolnosti a kvalitu deja, alebo odkazujú
na ich plné názvy: kde — tu, tam, nikde; kedy — vtedy, dakedy, nikdy; prečo —
preto; ako — tak, voľajako, — nijako ... Vo vete bývajú príslovkovým určením.
Žijem takto, ako ryba na suchu, (TATARKA) — Spíš si, kedy chceš a dokedy chceš.
(p. KRáľ) — V svete pri kráse vždy aj špata stojí, (SLáDKOVIC)
Zámená tentovat, ondiat, onačit a pod. majú gramatickú povahu slovies. Sú
to verbálne zámená.
Osobné zámená
Osobné zámená označujú osoby v podmienkach dialógu, t. j. z hľadiska podávateľa.
Delia sa na základné osobné zámená: ja, my, ty, vy, on, ona, ono, oni,
ony, a na privlastňovacie osobné zámená: môj, náš, tvoj, váš, jeho, jej, ich.
Základné osobné zámená
Základné osobné zámená sú pomenovania gramatických osôb. Zámená ja,
ty, my, vy označujú osoby priamo zúčastnené na dialógu. Zámeno ja označuje
prvú osobu, t. j. tú osobu, ktorá hovorí (= podávateľa). Zámeno ty označuje
236