Slovenská akadémia vied - SAV

Výrazný je tento význam vo zvolacích vetáoh:
A tie jeho ohnivé reči a posunky! (LETZ) — Ale tá sviežosť — tá vôňa! (VAJANSKý) —
A ten výraz tváre! (TAJOVSKý)
Stupňuje sa opakovaním zámena ten pri niekoľkýoh výrazoch rovnakej
vetnočlenskej platnosti alebo i bez nich:
Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevesty, (KUKUčíN)
— Nač to všetko je? Tá služba otrocká? ten chvat i pot? to prepínanie svojich mladých
síl? (HVIEZDOSLAV) — Aspoň s tým ... s tým, neviem mu ani na meno prísť, s tým by som
sa tam rád stretol! (CHROBáK) — „Oh, tí, tí...!" šepce a nemôže nájsť slova dosť špatného
pre tých, ktorí ho trýznili, (TIMRAVA)
Substantívne použité zámená ten, tá, tí, tie ... vyjadrujú citové hodnotenie
vo vetách s osobitnou intonáciou a často i so zmeneným poriadkom slov.
Konkurujú tu osobným zámenám tretej osoby on, ona, oni, ony a sú zväčša
neprízvučné (enklitické).
„Nepôjde ten už nocou tadiaľto!" smeje sa jeden, (KUKUčíN) — Veď mládenci nie sú
z cukru, prídu tí aj v krupobití, (LAZáROVA)
Zámeno to
S priamym ukazovacím významom neutra to súvisí citové použitie, ktorým
hovoriaci opisuje radosť nad pozorovanou skutočnosťou, súhlas s ňou, resp.
jej iróniu.
To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece, ked idú po háji, celý sa trbliece. (BOTTO) — Tak
je, tak, to už potom odpoveď, (KUKUčíN)
Citové použitie častejšie vzniká z odkazovacieho významu. Takto použité
zámeno býva vo vetách, kde nie je pre zrozumiteľnosť ani pre gramatickú
úplnosť konštrukcie nevyhnutné. Používa sa v rozličných typoch viet.
A to ty si ten diabol švédsky? (KRčMERY) — Koho si si to vybral? Roland, koho to
miluješ ? (LETZ) — Načo by si to človek hlavu lámal? (KALINčIAK) — Tam rozpovie, kto je
to ten riaditeľ Zeleniak. (ALEXY) — Aký je to celkom inakäí človek tento Cudrák. (JE­
SENSKý) — Ako si to vie taký chlap poradiť, (KUKUčíN) — Dlho to, ďalekými cestami,
pustými horami ide odklínač a pomocník v povestiach našich, mnoho on to robí, aby pomohol
z kliatby svojim druhom, svojim bratom, (šTúR) — Ale keď to človek vždy má
akési starosti, (JéGé)
Citové zámeno to (resp. i toto) vyjadruje opovrhovanie, zlosť, keď stojí namiesto
ukazovacích zámen ten (tento), tá, tí, tie ...
Nemôžem zniesť, bojí sa to chrústa, a rozdrapuje sa . . . (ONDBEJOV) — Ty krivaňa, ty
šmatla akási! Ani to nedojí, ani neberie na seba! (RáZUS) — A toto bľačí v tom kostole ako
teľa, keď ho odsadíš. (TAJOVSKý)
Zámeno tento
Pri zámene tento citové použitie vzniklo z odkazovacieho významu. Citové
zámeno tento vyjadruje uveličenie, začudovanie, alebo naopak mrzutosť.
275