Slovenská akadémia vied - SAV

a pozdĺž železničnej trate vrchy uhlia, (LETZ) — Pozdola] Trnavy chodníček krvavý ...
(BUD. PIESEň) — Slnce, prosto očú Šťúbrikovi stojace, pošteklí mu nosové čuvy a on
mohutne kýchne, (LASKOMEBSKý) — Povyše Studenej jamy, skraja bukovej hory, postavili
chalúpku, (ONDBEJOV) — Ja vám už skapem, ženy! — kričí skonča poľa stará
čermáčka. (LAZABOVá) — Sedeli s mamičkou na lavici vedľa pece. (F. KBáľ) — Otvorí
a vopred seba púšťa sedemročného a trojro5ného chlapca, (TAJOVSKý)—Macia vôkol seba.
(CHROBáK) — Vše postál vprostřed rozoranej role a započúval sa do vetra. (KBĎMéaY) —
Kus vyše druhého mosta prekročíme železnicu, prídeme k rieke, (TATABKA) — Zobral sa
nahor malým kopcom, ktorý ako pyramída kužeľovité trčal zarovno cesty, (VAJANSKý) —
Na ceste zdola kancelárie vidno vo večernom pološere vysokú postavu Balaňa. (TIMBAVA)
Oproti bráne do paloty široké poradne schody, (JéGé) — Naproti nim sedela nevesta
Júlia, (TIMBAVA) — Proti nemu šije učeň Miško, (KUKUčíN)
Medzi kriakmi sa utúlili kvety, (KUKUčíN)
Niektoré z uvedených druhotných predložiek, napr. napred, vopred, kóh,
hol, stred, povyše, poniže, sa používajú zriedkavejšie popri bežných predložkách
pred, okóh, prostred, vyše, niže, a to čiastočne ako ich hovorové varianty (kóh,
kol, stred), čiastočne ako ich Špecifikované ekvivalenty (poniže, povyše). Iné
uvedených predložiek sú síce tiež zriedkavé, ale nedajú sa nahradiť inými:
zhora, zdola, spredu, kraj, skraja, konca, rovno, zarovno, prosh ...
2. Predložky s významom smeru odpovedajú na otázky kam?, odkiaľ?
skade? (skadiaľ?), pokiaľ?, kade?
Na otázku kam? odpovedá prvotná predložka do s G. Takéto předložkové
pády vyjadrujú to, dovnútra čoho smeruje dej.
Kameň sa zaryl do zeme. (ONDBEJOV) — Cesta sa zohla do doliny, (KUKUčíN)
Vo význame „na povrch niečoho" odpovedá na otázku kam? predložka
na e A.
Spustí sa na stoličku, ukonaný. (TIMBAVA)
Na otázku skade?, skadiaľ? odpovedá predložka zjzo s G., ktorá má opačný
význam ako predložka do, a všetky podvojné a potrojné predložky s prvou
časťou z- (foneticky a pravopisné aj s-): znad, zmedzi; spod, spred, spoza, spopod,
spopred, spomedzi, spopri.
Z vrecka vyťahuje ceruzu, (r. XBáB) — Štastie, starý otec zodvihol hlavu znad spätých
rúk. (TAJOVSKý) — Spod sukieň vyzerajú nôžky, (KUKUčíN) — A či už tú ohavu, búdku
odvezú spred nášho domu. (čAJAK) — A tej oblohy letiace lúče ... šíreho dymu husté
kotúče vyháňajú zmedzi seba. (SLáDKOVIč) — Spopod našej brány voda vyviera. . .
(EUD. PIESEň) — Preniesol sponad stola lampu nad posteľ, (TAJOVSKý) — Ach, to len
jašterička vystrčila zvedavý rypáčik spomedzi raždial (OHBOBáK) —• Mišo, odkladajúc
žľab spopred koni, zrazu sa zadíval, (KUKUčíN) — Vynoril sa spoza uhla svojej chalupy.
(CHROBáK) — Miško odtrhol spopri cesty králik, (KUKUčíN)
Na otázku pokiaľ? odpovedajú najmä tri predložky: do s G., po s A. a k s D.
Predložky do, po vyjadrujú i konečnú medzu, i jej zahrnutie („vrátane").
Predložka k vyjadruje miesto, do blízkosti ktorého niečo siaha.
624