Slovenská akadémia vied - SAV

Dokresľujú jazykový prejav, tvoria rámec, do ktorého sa prejav zaraďuje
z hľadiska istých mimojazykových podmienok.
Pokiaľ ide o znakovú hodnotu, mohli by sme citové citoslovcia porovnať
s príznakmi (symptómami).
Na základe tohto porovnania možno pochopiť aj významovú stránku citových
citosloviec. Príznak je vždy príčinné zviazaný s niečím iným, s nejakým
iným javom. Podobne je to aj pri týchto citoslovciach. Ak hovoríme o ich
význame, ide nám vlastne o zistenie kvality pocitu alebo citu, ktorý je priamou
príčinou ich použitia (vyslovenia).
Z takto chápaného významu vyplýva:
1. Význam citových citosloviec možno vymedziť iba vtedy, keď poznáme
konkrétnu situáciu alebo kontext, v ktorej sa citoslovcia vyskytli.
2. S príčinnou zviazanosťou významu s konkrétnym* pocitom alebo citom
súvisí aj významová neurčitosť, neohranicenosť týchto citosloviec. Zdá sa, akoby
sa citové citoslovce významovo vždy znova a znova motivovalo priamo iba
aktuálnou citovou kvalitou. Takto citové citoslovce vyjadruje celé spektrum
citov, ktoré môže mať niekoľko pólov s citovými kvalitami priamo protichodnými.
Túto črtu najlepšie badať na najfrekventovanejších citových citoslovciach.
Tak napríklad citoslovce ach môže na jednej strane vyjadrovať príjemné
pocity: Ach, lala, i kostolný dach, ba i veže sú také sviože. (SMBEK); na druhej strane
nepríjemné pocity: Ach, pozrime si! Kabát a bez gombičky. (BáZUS) Ďalej na
jednej strane radosť: Ach, chvalabohu!" vydýchne si Maroš, (BáZUS), na druhej strane
žiaľ alebo hnev: Ach, jaj, prebeda! Ver, smo sa dožili! — ale sme sa dočkali (TI­
MBAVA) — Ach, ty potvora akási, čože sa ty pletieš do toho ? (JéGé)
Uvedený príklad dobre ilustruje tú skutočnosť, že sa citové citoslovcia významovo
zaradujú iba na základe poznania situácie alebo kontextu. Na presné zistenie kvality
citu, ktorý jo významovou motiváciou citosloviec, niet však vždy dosť objektívnych,
spoľahlivých situačných alebo kontextových predpokladov. Proto sa pri významovej
charakteristike zložitejších prípadov často núka zhrňujúci význam pro všetky možnosti.
Napr. pre citoslovce ach tokýto výklad: citoslovce ach vyjadruje rozličné citové zážitky,
ako príjemné alebo nepríjemné prokvapenio, radosť, hnov, hrôzu, bolesť atd.
Niektoré citoslovcia sú tak široko rozvetvené, že môžu vyjadriť akýkoľvek
citový odtienok. Tak si možno vysvetliť aj to, že sa napr. citoslovce ach nezriedka
používa v poézii ako výplnkové slovo, ktoré významovo možno
identifikovať iba veľmi ťažko.
No krátko za tým, ach, on onemocněl ťažko — zomrel oj. (HVIEZDOSLAV) — Ci na kde
mojim starostiam smeje? Či, ach, božo, mŕtvy schladol? (SLáDKOVIč)
Zo spomenutej stránky je ešte typickejšie citoslovce ó. Má veľmi výraznú
štylistickú funkciu: patetizuje prejav a súčasne často býva aj prostriedkom
stupňovania:
811