Slovenská akadémia vied - SAV

vzťah vyjadrujú opytovacie zámená samy alebo v súvzťažných dvojiciach
s ukazovacími zámenami, napr.: ten — kto, taký — aký, toľko — koľko, toľký —
v
CO . . .
Keď sa v obidvoch vetách súvetia opakuje to isté prísudkové sloveso, výpoveď
nadobúda zmysel expresívne vyslovenej neurčitosti.
Nemáte za čo, lebo čo patrí, to patrí, (KUKUčíN) — Donesiete naraz, už kedy bude,
vtedy bude. (TAJOVSKý) — Ako je, tak je, ale je to pravda, (KALLNúIAK)
Konečným stupňom takéhoto formalizovania zámen je funkcia vetného
člena v postavení po slovesách mat/nemať a byť/nebyť. Trojčlenná konštrukcia
skladajúca sa zo slovesa existencie,' opytovacieho zámena a účelového infinitivu
má význam dostatku, resp. nedostatku niečoho na realizovanie deja
vyjadreného infinitívom (pád mena závisí od väzby slovesa v infinitive):
mám čo robiť, bolo kde spať, nemal komu rozkazovať, nebolo sa s kým rozprávať.
O poriadok sa nemá kto starať, lebo dôstojníci sa zamieňali, nuž vojaci využili príležitosť,
(šVANTNER) — Deti už mal na koho zveriť, (RáZUS) — Slúžku by som nemal čím
platiť, a učňa mám zadarmo, (P. KRáľ) — Lebo vypiť u nás nebolo čo. (ONDBEJOV) —
I ja mala som sa do čoho poobliekať, (KUKUčíN) — Milícia má čo robiť, aby Terezu vypratala
zo dvora a uspokojila ostatných veriteľov, (HEčKO) — Na mňa sa nemáš čo hnevať.
(TIMRAVA) — Tak sa ty tiež nemáš čo na ujca spoliehať, lebo ten len vtedy vraví pravdu,
ked sa potkne, (KALINčIAK) — Má ako prísť, lebo celú noc chodí električka, (úzus) —
V škole nebolo sa kde hnúť. (TAJOVSKý) — Len jar aby prišla, budeme mat kam vyjsť.
(TAJOVSKý) — Nemala sa kde podieť, nádvorie bolo nabité, (TATARKA) — Tamhore je
priestoru dosť, búrka sa má kde rozliezť. (šVANTNER) — Toľko je blata, že niet kade
prejsť, (úzus) — Peňazí nemáme, nieto ich skade vyhrabať, (KUKUčíN) — Mať prišla
zo dvora a na rozliate mlieko nemala sa ani kedy hnevať, (JANčOVá)
Táto základná konštrukcia má ešte dva varianty: v prvom sa vynecháva
účelový infinitiv, v druhom sa výslovne — příslovkou alebo vymedzovacím
zámenom — vyjadruje dostatok, dostatočnosť, resp. nedostatok, nedostatočnosť
niečoho na realizovanie deja pomenovaného infinitívom.
1. Čo to má čo s reštauráciou? (STODOLA) — Vidíte, že nemáine kedy. (JESENSKý) —
Niet kedy na špásy, (PLáVKA) — Ona mu často robila trpké výčitky s plačom. A mala
prečo, (JéGé)
2. Ale Rázvora mal ešte mnoho čo prekonávať, (KUKUčíN) — Človek má dosť čo sám
sebe odpúšťať, (šVANTNER) — My ti máme veľa čo rozprávať, (TIMRAVA) — čo sa má
chudobný človek ČO priečiť? (LAZáROVA)
Zriedkavo sa podobné konštrukcie vytvárajú i pri slovesách vedieť/nevedieť.
Marta s novou taštičkou, do ktorej nevie čo položiť, (CHROBáK) — Každé jej slovo pára
mu dušu na poly, a jednako jej nevie čo odpovedať, (KUKUčíN)
Tieto štyri modifikácie vzťažného významu sú možné pri všetkých opytovacích
zámenách, prakticky sa však nevyskytujú rovnako často pri všetkých.
Pristupuje k nim ešte použitie vzťažných zámen na pripájanie nepravých
vzťažných viet.
284