Slovenská akadémia vied - SAV

inak citovo dotknutý, akoby prerušil kontakt s prítomným adresátom, obracia
sa na neprítomného. Z pôvodného adresáta prehovoru sa stáva predmet reči.
„Odkiaľ si? Hanba ti takto sa potulovať! Pozriteže ho, chlap ani buk! A samí takíto
dnes chodia, chlap do chlapa." (KUKUčíN) — Pozrite ho, aký múdry! (úzus)
3. Druhá osoba pl. so všeobecnou platnosťou.
„No, a ked žobrák príde do sedla, ťažko ho vyhodíte." (KUKUčíN) — „Do Sihál,"
zatiahol potichu a míkvo, ako ked priložíte k uchu vidličku, ktorou ste udreli o hranu stola.
(OHBOBäK) — Zo vzdialených výšin zamilované nakukáva sem okrúhle temä Medvedej
hole. Obrázok, aký málokde nájdete, (J. HSUšOVSKý) — Ked sa pozriete na mapu Kazachstanu,
Fjodorovka zdá sa byť za humnami Kustanaja: kúsok cesty na severozápad.
(TLAč)
Tvar tretej osoby singuláru
Tvar tretej osoby sg. majú slovesá vo vetách, ktorých podmetom nie je
priamy účastník prehovoru — ani autor, ani adresát. Podmetom vety je teda
vec (v širokom zmysle), o ktorej sa hovorí.
1. Základné použitie.
Podmetom vety je vec v širokom zmysle (osoba, zviera alebo neživá vec)
označená substantívom alebo naznačená zámenom.
Pavo od Šechnára vedel naisto, že otec s materou Doru do prednej izby neprijmú.
(HEčKO) — Na oblok zaklopala sýkorka. Zachytila sa na ráme, zacupkala zobáčikom na
sklo, zašvitořila a odletela, (ONDBEJOV) — Povetrie prenikavo voňalo čečinou, liečivými
bylinami a kvetmi, (FIGULI) — „To je život!" vykríklo vo mne čosi. (KUKUčíN) — Viera
strpia. Miesiť halušky ? Ved nedávno sa mu to varilo, (TIMBAVA) — Volí sa výbor, (HEčKO)
— A už sa nečuje ani Nikov rozčúlený hlas. Čuje sa lon, ako padá, prší kamenie, (KUKUčíN)
2. Tretia osoba sg. vo väeobeonej platnosti.
Ked má dej všeobecnú platnosť a možno ho pririeknuť hocktorej osobe,
podmet vety nie je pomenovaný (podstatným menom), ani sa naň neodkazuje
(zámenom); rozumie sa len zo slovesného tvaru. Pretože tretia osoba je nepríznakový
člen protikladu kategórie osoby, slovesný tvar tretej osoby vo
všeobecnej platnosti je neexpresívny, citovo nepríznakový.
Bežne sa takto tretia osoba singuláru používa v prirovnaní.
Nie div, že na salaši začalo mu žíriC. ani čo by bol naňho priliepal. (KUKUčíN) — Maroš
a Jano robia, ani čo by im platil, (aÁzus) — To bol ten bruchatý, bradatý župan, ktorého
červená tvár sa tak blyští, ani keby ju slaninou namastil, (JéGé) — „Kto ich sem volal?
Kto ho sem pozval?" Friča mladšieho ako čo by búiíil po hlavo, (LACKOVá)
Inde je 3. os. sg. vo všeobecnej platnosti zriedkavá.
Ved hádam nám je dobré slovo milšie ako peniaze — s dobrým slovom dalej obíde
ako s peniazmi, (J. KBáľ) — Tisne ju k sebe vrelo. „Vidíš, aká si ty ženička: zlatom ťa
512