Slovenská akadémia vied - SAV

júcieh vývinových obdobiach. Týka sa to aj podstatných mien, ktoré sa pre svoje fonické
zloženie nezaraďujú ani do jedného deklinačného typu, napr. maskulína atašé, kivi,
femioína madame, avenue, jury, neutrá alibi, buly, finále, kupé, tableau, iglu.
Vo vývine slovenskej morfológie i v dnešnom jej systéme sa uplatňuje silná
tendencia po jednotnej podobe tvarotvorného základu. Odstraňujú sa rozličné
variácie bázy, najmä jej rôzne zakončenie. Napríklad v tvaroch podstatného
mena mat sú dve formy bázy: mat- a mater-. V dôsledku tendencie po rovnakom
znení bázy v celej paradigme má podstatné meno mat popri starom
skloňovaní s meniacou sa bázou aj novú paradigmu s jednotnou bázou,
čiže paradigmu zhodnú s paradígmou vzoru dlaň: N. mater, G. matere, D.
materi, A. mater, L. o materi, I. materou; N. pi. matere, G. pi. materí, D. pi.
materiam, A. pi. matere, L. pi. o materiach, I. pi. materami. Tá istá tendencia sa
uplatňuje pri presúvaní jednotlivých tvarov slovies vzoru česať ku vzoru
chytať: odstraňujú sa tým alternácie konsonantov ako ť/c, kjč, s]š, z]š, ch]š ...
Tak sloveso trestať má popri tvaroch typu tresce, treści aj tvary typu trestá,
trestaj.
Uvedená základná vývinová tendencia z oblasti formálnej stránky morfológie sa silne
uplatňuje aj pri zaradovaní prevzatých slov do slovenskej sústavy tvarov. Napr. podstatné
mená typu dráma sú dnes iba ženského rodu a majú jednotnú podobu bázy podľa
pôvodného N., A. sg.: drám-a, -y, -e, -M, -e, -ou . . . Tým sa celkom zotrela cudzosť formy
týchto slov. V staršom období v spisovnej slovenčine boli totiž aj varianty typu drama,
dramatu.
Tendencia po jednotnej báze sa uplatňuje aj v tvaroch adjektiv typu pekný
a zámen typu ten. Na morfologickom švíku týchto tvarov sa neuplatňuje
zmena t — i', d — ď, n — ň, l — ľ ani pred vokálmi í, ie, e, čím sa zachováva
„tvrdosť" zakončenia bázy. Preto vyslovujeme aj tvary pekní, mladí, svätí,
smelí, tí; tie; peknej, mladej, svätej, smelej, tej s tvrdými spoluhláskami n, d, t, l
na konci bázy.
Pôsob3ním tejto základnej tendencie vo vývine slovenskej morfológie sa rozštiepili
niektoré podstatné mená na dve jednotky; v jodnom prípade sa zovšeobecnila jodna
podoba bázy, v druhom zas druhá. S formálnym odlišením ide ruka v ruke aj významové
rozštiepenie. Tak vznikli voľakedy dvojice slov kolo a koleso, slovo a sloveso. Rovnakým
vývinom vznikli v novšom období dvojice slov agens n, agent z latin, agenx, -tis; paciens
a pacient z latin. patiens, -tis.
Uvedená základná vývinová tendencia slovenskej morfológie bola po celý
vývin slovenčiny a je aj dnes podporovaná všeobecne platným faktorom — tvarovou
analógiou. Tento princíp sleduje jednoliatosť, uniformitu tvarového
systému jazyka, najmä tým, že sa odstraňujú nepravidelnosti zdedené z predchádzajúceho
stavu alebo vyvolané zásahmi z inej roviny, napr. zmenami
hlások. Tvarová analógia pôsobí po celý vývin jazyka, ale neuplatňuje sa
priamočiaro a do dôsledkov, lebo jej prekážajú iné zákonitosti jazykového
47