Slovenská akadémia vied - SAV

Zámená
Pronominá
Definícia
Zámená sú slová so všeobecným významom, ktoré nepomenúvajú javy skutočnosti
priamo, ale označujú, zriedkavejšie naznačujú ich tak, že ukazujú
alebo odkazujú na ne z hľadiska podávateľa a pritom vyjadrujú gramatické
významy konkrétnych názvov; vo vete vystupujú tak ako slovné druhy,
na ktoré poukazujú. Príslušný jav skutočnosti zámená presne označujú až
v prehovore, lebo význam zámen sa konkretizuje situáciou, kontextom a gestom.
Napríklad hovoriaci nepomenúva prijímateľa (adresáta reči) menom, lež
označuje ho zámenom 2. os. ty. Zámeno ty označuje každého spolubesedníka,
je to pomenovanie ľubovolnej osoby ako prijímateľa jazykového prejavu.
Podobne vo vete To je tvoja robota má zámeno tvoja všeobecný význam privlastňovacieho
adjektíva k pomenovaniu každého prijímateľa. Aj zámeno taký
vo vete Takú vodu som ešte nepil má všeobecný význam akostného prídavného
mena, takže môže ukazovať na ľubovoľnú vlastnosť, ktorá sa bezprostredne
vníma (napr. čistá, studená, svieža, pitná, chutná, liečivá atď.), alebo odkazovat
na vlastnosť, ktorá sa konkrétne pomenúva v predchádzajúcej, príp. v nasledujúcej
časti kontextu. Takisto zámeno toľký, napr. vo vete Predvída, že my sami
nezdolieme toľkú robotu (KUKUčíN), má všeobecný kvantitatívny význam, ale
v prehovore ukazuje alebo odkazuje na presnú kvantitu. Podobný všeobecný
význam majú aj ostatné zámená.
Táto svojráznosť významu zámen sa odráža na ich umiestení v reči. Stoja zväčša
až za menami a sú ich gramatickými (nie lexikálnymi) synonymami. Napríklad zámeno tá
vo vete Sedliacka nieje pani, tá nestačí cifrovat svoj dom (TIMBAVA) je gramatickým synonymom
podstatného mena sedliacka.
Staršie definície, v ktorých sa vravelo, že zámená používame namiesto podstatných
a prídavných mien, nevystihovali dostatočne význam a postavenie zámen v jazyku.
1. Zámená nezamieňajú mená, lež iba na mená odkazujú, naznačujú ich; nepomenú-
233