Slovenská akadémia vied - SAV

Leskovac — v Leskovci. Takto sa skloňuje aj všeobecné podstatné meno desaterac
— desaterca.
Francúzske priezviská zakončené na spoluhlásku (či sa koncová spoluhláska
vyslovuje, alebo nie) sa skloňujú podľa vzoru chlap; napr.: Bourget — Bourgeta,
Maurois — Mauroisa, Monteix — Monteixa, Dumas — Dumasa, Rabelais —
Rabelaisa, Balzac — Balzaca, Bossuet — Bossueta, dArtagnan — ďArtagnana.
Ku vzoru chlap patria aj francúzske priezviská na -ey; napr.: Ney — Neya,
Vey — Veya, Lyautey — Lyauteya; ďalej nemecké priezviská na -ei; napr.:
Frei — Freia.
Anglické a francúzske mená zakončené na -e, ktoré sa nevyslovuje, strácajú
pri skloňovaní toto e aj v písme; napr.: Hume — Huma, Shakespeare — Shakespeara,
Robespierre — Robespierra, Lafargue — Lafargua. Len v menách na -ce,
-ge, -ehe ostáva toto e vo všetkých pádoch; napr.: Lapiace — Laplacea, Lagrange
— Lagrangea, Malebranche — Malébranchea. Ponechanie e naznačuje
výslovnosť predchádzajúcich spoluhlások c, g, ch ako s, ž (vo francúzštine),
resp. dž (v angličtine), š; napr.: Laplacea = Laplasa. Takto sa skloňujú aj
osobné mená, miestne mená a všeobecné podstatné mená; napr.: Pierre —
Pierra, Greenville — z Greenvillu, Toulouse — z Touhusa, Cambridge — z Cambridgea,
Liege — v Liěgi, Cercle — v Cercli, Le Havre — v Le Havri, sansculote —
sansculota, safe — safu, timbre — timbru, v timbri, brumaire — v brumairi,
vendémiaire — vo vendémiairi, frimaire — f rimáira.
Vo francúzskych priezviskách a osobných menách na -es toto -es vypadáva
alebo e ostáva podobne ako pri menách na -e; napr.: Descartes — Descarta.
Jacques — Jacqua, Georges — Georgea.
Maďarské mená ako Nagy (vysl. Naď), Arany (vysl. Araň), Király (vysl.
Kiráj) sa skloňujú podľa vzoru chlap {y označuje mäkkosť predchádzajúcej
spoluhlásky alebo spolu s predchádzajúcou spoluhláskou označuje nejakii
spoluhlásku); napr.: Nagy — Nagya. Podobne sa skloňujú rumunské priezviská
typu Petrovici — Petrovicia, Ivanovici — Ivanovicia.
České krstné mená a priezviská Zdeněk, Franěk, Čeněk, Vaněk a pod. sa
skloňujú takto: Zdeňka, Zdeňkovi, Fraňka, Čeňka, Vaňka.
Podstatné mená ženského rodu
české miestne mená ženského rodu na -v zachovávajú ženský rod aj v slovenčine;
napr.: Boleslav — z Boleslavi, Břeclav — v Břeclavi, Čáslav — o Čáslavi.
Rovnako zachovávajú ženský rod aj české mená Choceň, Plzeň. Niektoré
české mená zakončené spoluhláskou však menia v slovenčine gramatický rod.
Napr. mená Olomouc, Chrudim, Příbram, Kouřim, Vlašim, Litomyšl sú v češtine
ženského rodu, ale v slovenčine mužského rodu.
126