Slovenská akadémia vied - SAV

Tie dozerajú na mladé a vedú ich po správnej ceste (= správnou cestou), (BOMANOVSKý)
b) v časovom význame:
To čo mu po ceste (= cestoví, za cesty) spomínal, bol vlastne nerozum, (TLAč)
c) v spôsobovom význame:
Mala taký pocit, že sa vrhá po hlavo (= hlavou) do čohosi, čo ju pohltí, (TATABKA)
d) vo význame prostriedku a nástroja:
Zostúpil po ňom ( = ním, rebríkom) až na ostatnú stúpaj,
(KUKUčíN)
Holému genitívu konkuruje lokál s predložkou po v nezhodnom prívlastku:
Nebolo vidieť na ňom ani najmenšej známočky po nervozite (= nervozity) alebo netrpezlivosti,
(HOBáK) — Ale reč, najdrahocennejšia pamiatka, dedičstvo po otcoch
(= otcov), nie je chránená... (ODBOBNá TLAč)
Neurčitok je rovnoznačný s predložkou po v účelovom význame:
Prídu po pýtaní... (= pýtať),
(KUKUčíN)
Vokalizácia predložiek
Predložka stojí pred svojím základným slovom a tvorí s ním nielen syntaktickú,
ale i zvukovú jednotku. Jednoslabičná predložka má s menom jeden
spoločný hlavný prízvuk. Preto sa mení hlásková podoba niektorých predložiek
v závislosti od znenia nasledujúceho slova.
K predložkám zakončeným na spoluhlásku sa niekedy pridáva samohláska.
Tu hovoríme o vokalizácii predložiek. Obyčajne sa predložky rozširujú o samohlásku
o: so, vo, zo, nado, predo, podo; len k predložke k sa pridáva samohláska u:
ku (v ľudovej reči i ko). Vokalizácia predložiek nastáva za istých podmienok.
1. Všetky prvotné predložky zakončené spoluhláskou: bez, cez, nad, od, pod,
pred; s, v, z, k, vokalizujú sa pred tvarmi osobného zámena ja: bezo mňa, nado
m,ňa, nado mnou, odo mňa, podo mňa, podo mnou, predo mňa, predo mnou, so
mnou, vo mne, zo mňa. ku mne.
Odvráti odo w/Vr, svoju tvár. (ALMXY) - ťovodal som Betke, ak si bude takto robiť
zo mila blázna, že odídem y, Levoče, (ZúBKK) - Joj krásno oči čítavali i vo mne s lásky
úsmevom, (JKSWNSKý) - Ku -mne je vždy milá a vľúdna, (JéGK)
2. Vokalizované podoby predložiek nad, od, pod, pred sa vyskytujú v ustálených
prípadoch prod tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno, ktoré sa začínajú tou
istou spoluhláskou, ktorou sa končí predložka: predo dveřmi, predo dňom, nach
dvere, nado dňom, odo dvora, odo dňa ... (popri nevokalizovaných podobách:
prd dverami, nad dvere .. .).
.Ja nedočiahnem nado drere; vieš, že som malá. (KUKUčíN) — A ošte ani ten dosiaľ nebol
iba predo dveřmi, (TAJOVSKý) •- Ešte i predo dhom nám takto povedal, (TIMRAVA)
631