Slovenská akadémia vied - SAV

Polovetná platnosť infinitivu (resp. konštrukcie s infinitívom) sa uplatňuje
najmä vtedy, ked je infinitiv širšie rozvitý.
Preto sa núti do úsmevu zmeniť ním nielen svoju tvár, ale i náladu v učebni, (GABAJ) —
Hm, nemať masla na rohy volom, to by bola pokuta, (KUKUčíN) — Určením človeka je
vyvinúť svoje schopnosti, stať sa mravne dokonalým, (BúJNáK)
Prechodník
Prechodník — transgresív ako neurčitý slovesný tvar si zachováva všetky
slovesné kategórie, ktoré nemajú aktualizačnú funkciu. Prechodník teda
rovnako ako neurčitok má kategórie intencie, vidu a slovesného rodu. Ale na
rozdiel od neurčitku pomocou vidu sa vyjadruje kategória relatívneho času,
t. j. súčasnosť alebo nesúčasnosť prechodníkového deja s infinitívnym dejom
vety. Je tu teda tlmená aktualizácia, a preto prechodník (resp. konštrukcia
s prechodníkom) má vždy výraznú polovetnú hodnotu.
Prechodníkom sa vo vete vyjadruje vedľajší dej, ktorý je v istom vzťahu
k hlavnému deju vety. Podľa druhu tohto vzťahu má prechodník úlohu doplnku
alebo príslovkového určenia.
Potom sa váhavo pustil za ostatnými, opierajúc sa o steny domov, (MINáč) — „A pred
ním nesmiem," riekla šeptom, ukážuc k dverám, (KUKUčíN) — Spúšťajúc sa stranou dolu,
stretali rad stromov, rozkošatených do priestoru, vyrastajúcich z ráztoky, (TATABKA) —
Velký strieborný mesiac díval sa spoza čerešne, dávajúc obrazu nezabudnuteľný výzor.
(UBBAN)
Tlmená vetná platnosť prechodníka, ako aj druh vzťahu medzi prechodníkovým
a finitným dejom sa ukáže nahradením prechodníkovej konštrukcie
vetnou konštrukciou. Prechodníkom sa vyjadruje druhý predikát, ktorého
subjekt je gramatiokým podmetom vety: Povedal Jerguš, šklbnúc Budka za
šticu = Povedal Jerguš a šklbol Budka za šticu. Preto do istej miery je oprávnená
téza, že prechodníkom sa skracuje veta ako súčasť súvetia.
Činné príčastie
V činnom príčastí prítomnom aj minulom sa uplatňujú len slovesné kate*
górie intencie a vidu, ale pribúda adjektívna kategória zhody. Príčastiu nadradená
substancia je nositeľom deja. Preto sa činné príčastie používa podobne ako
prídavné meno^najmä v úlohe zhodného prívlastku.
A rachot hromu už neustáva ani na chvüu, je to súvislý, ohlušujúci, všetko vyplňujúci
rachot, (MINáč) — V nastavšom zmätku sa na vec zabudlo, (HOBáK)
Polovetná funkoia je zreteľná pri rozvitom postponovanom príčastí.
558