Slovenská akadémia vied - SAV

Zámenami 3. osoby odsúvajú sa i zámená 2. osoby, keď sa zámerne preruší
dialogický kontakt so spolubesedníkom a podávateľ sa akoby dovoláva počutia
inej osoby.
Čo ste hluchý? Kde máte oči, človeče? Kde? Málo, že ho nezabilo! (TATARKA) —
Gazdu tieto slová ženine veľmi zamrzeli. „Vidíš ti ju, komu chytí stranu! Ona strežie
na každé slovíčko." (KUKUčíN)
Plurál oni označuje v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu
zvyčajne vykáme (tzv. plurál úcty). Je to hovorový prostriedok.
„Iste pán horár," zisťoval Paľo, „chodia sem, ked ich dážd zachytí." (ONDBEJOV)
Plurál oni zriedkavo označuje aj druhú osobu v dialógu (tzv. onikanie).
Používa sa len v umeleckom štýle, najmä ako prostriedok komiky a irónie.
„Jano Adamec, Ich milosť, ako vravím," odpovie tá úslužne, (TIMRAVA) — Oni sú
poslancom, a ked sú poslancom, musia to vedieť, (JESENSKý) — Aj oni sú z toho panského
plota kôl i s ich dobrým advokátom! (VAJANSKý)
N.
G.
D.
A.
L.
I.
muz.
on
jéfio, neho,
-ňho, -ň
jemu, nemu,
jeho (len osob.)
neho, -ňho, -ň
Skloňovanie zámen 3. osoby
ho,
mu
, ho
Jednotné číslo
(O)' ňom
ním
stred.
ono
ho, -ň
zen.
ona
jej, nej
jej, nej
ju, ňu
(o) nej
ňou
N.
G.
D.
A.
L.
I.
muž. osob.
oni
ich, nich
Množné číslo
ich,
im,
nich
nim
(o) nich
nimi
ostatné
ony
ich, ne
Nepriame pády so začiatočnou hláskou ň sa používajú po predložkách:
bez neho, bez nej, okolo neho, kvôli nemu, naproti nej, za ňu, uprostred nich, spomedzi
nich, popod ňu, preňho, oňho, zaň, poň. Ale v inštrumentáli sa vždy používajú
len tvary so začiatočnou hláskou ň: ním, ňou, nimi.
Klobúk bol končitý . .. bolo možno zošúľať ho do skrutky a kozu ním pošváckať.
(ONDREJOV) — Výbuch materinského žiaľu zotrel z nej všetku drezúru a urobil ju rovnou
242