Slovenská akadémia vied - SAV

c) Zámená s morfémami -koľvek, hoci- sa používajú aj vo vzťažnej funkcii.
Čokoľvek chudobu množí, čokoľvek národ v jeho duchovnom a materiálnom rozvití
zastavuje, to všetko vedie k biede, (šTúR) — Ktokoľvek nájde v lese padnutého zvera,
musí ho odovzdať štátnej správe, (ONDBEJOV) — Čokoľvek som urobil, všetko bolo zbytočné
a márne, (FIGULI) — Na čokoľvek oko uprel, s ničím nebol spokojný, (TIMRAVA)
Hocikde si pozrel, všade si videl: „Voľte číslo 1!" (JESENSKý)
d) Zámená hocijako, hocijaký (hocako, hocaký), akokoľvek, akýkoľvek a zriedkavo
aj iné zámená s morfémami hoci-, -koľvek zastupujú aj prípustkové
spojky hoci, i (aj) ked, ked i (aj), i (aj) keby ...
Starý Šalvia už dávno uhádol tajnosť Markinu, hocijako ju skrývala, (MINáč) —
Už by som vo svete nevyžil, a žiť sa chce, hocijako biedne, (TAJOVSKý) — Hocijaké
sladké boli slová vicišpánove, jednako sa mu neľúbili, (KALINčIAK) — Náš zrak, hocak
dokonalý, háklivý je preds'. (žáRY)
No tešil sa na chvíle u doktora, akékoľvek krušné, ba i ponižujúce neraz, (KARVAš) —
Slovanov všetkých, v akomkoľvek nárečí hovoria, Slovákmi a ich reč slovenskou volá.
(šTúR) — Lebo Ukrajinci křepčili, ktokoľvek bol nad nimi. (KRčMERY) — čokoľvek sa
stane, musím ho zachrániť, a to naskutku, (JéGé)
Zámená s morfémami kade-, kde-, leda-, leci-
Zámená s morfémou kade- majú najväčšiu frekvenciu, zámená s morfémou
kde- sú oblastným spisovným prostriedkom (používajú sa v západnej časti
Slovenska), zámená s morfémou leda- sú zriedkavé a archaické, zámená s morfémou
leci- sú nárečové a zastarané.
a) Neurčité zámená s morfémami kade-, kde-, leda-, leci- vyjadrujú odtienok
náhodnej rozličnosti: kadekto, kdekto = hocikto, kto sa len natrafí; jeden-druhý,
ten i onen, všelikto; kadejako = rozmanito, tak i onak.
Vezmi si sám — nespúšťaj sa na kadekoho! (KUKUčíN) — Driemavo rozprával o kadečom,
(TAJOVSKý) — „Kto vie, čo robí," začne i Želá, kadejako si ústa nakrivujúc.
(TIMRAVA) — Chudobné príbytky s početnými rodinami, kde žili chorí so zdravými, boli
plemeniskom kadejakých chorôb, (ZGUBIšKA) — Nová súkenná čiapočka povaľuje sa
kadekde. (šOLTESOVá)
Ale nie na to sme tu, aby sme filozofovali nad duševným vývojom kdekoho, (NIž-
NáNSKY) — Zatvárajú všetky dvere, okná a kdejaké otvory, (TAJOVSKý) — Kdečo vie
o biede úradníkov, (ALEXY) — Budete ešte kdekade po kútoch driemať? (KUKUčíN)
Keď dub padne, ledakto triesky zbiera, (PRíSLOVIE) — Nepôjdem na vojnu, mám frajerku
strojnú, škoda by ju bolo nechať lecikomu. (ľUD. PEESEN)
b) Základný význam náhodnej rozličnosti sa často mení na pejoratívny
citový význam. Zámená s morfémou leda- sa v tomto význame používajú
častejšie ako v základnom.
Čo ty máš byť vďačná kadekomu, (JESENSKý) — Nič nerobíš. Vláčiš sa po kadejakých
schôdzkach, — vybuchlo napokon z pokojného Kramára. (URBAN) — Len ma hnevaj
a odbiehaj mi z domu na ponosy kadekde. ( TAJOVSKý) — Hľa, vraj ako ich choe kdekto
naúčať! (GABAJ) — Nájsť by sa aj našla — taká ledajaká, lenže ja takú nechcem. (ONDRE­
JOV) — Lecijaká šepleta neohže ko mne nelieta! (BUD. PTESEN)
298