Slovenská akadémia vied - SAV

Veľmi pekný je ten pomer človeka k človeku, (JESENSKá) — Zdá sa mi, že v skutočnosti
už teraz stojí človek proti človeku, (FIGULI) — Aby nebol človek človeku vlkom.
(TLAč)
Slovo pán má príponu -u, ked je prívlastkom: pánu doktorovi, pánu Stefanovi
Levickému. Ked stojí samostatne, má príponu -ovi:
A po obede osmelil sa zaklopať na dvere jednému chorému pánovi v osobitnej izbe.
(TAJOVSKý) — „Boh daj zdravia osvietenému pánovi!" zdravkal Damián v duchu pri
druhom pohári, (HOHáK)
Podobne aj cudzie slová don a šor majú v D. L. sg. príponu -u, keď sú prívlastkami.
TJdelil som donu Bartolomé Las Casasovi titul generálneho ochrancu Indiánov, (ZúBEK)
— Donu Josému už slabol zrak. (OLEKíNY HREKL.) —'A Ulenspiegel dobre namierenou
gulkou na kusy rozdrúzgal donu Ruffelovi Henricsovi, vojvodovmu synovi, jazyk i čeľusť,
(PBEKL.) — Vystrel vychudnutú ruku a podal ju šoru Ilijovi. (KUKUčíN-)
Pri substantívach čert, diabol, vlk, pes je bežná pádová prípona -ovi. Prípona
-u sa používa v prísloviach a porekadlách a v ustálených spojeniach:
Hlad —• fortu brat. — Urob čertu dobre, peklom sa ti odslúži. — Slúž, človeče, diabłu,
peklom sa ti odslúži. — Baran viku kalí vodu. — My o viku a vlk za humny. — Pes
psu brat.
Pri substantíve boh je obyčajne prípona -u. Tvar boJtovi popri bohu je pri
pomenovaní boha v polyteistických náboženstvách. Podobne aj vo výraze
ani bohovi, ako aj v pejoratívnom označení osôb s neobmedzenou mocou
v svojom postavení.
Každého zajatého Španiela sme obetovali bohovi vojny, (ZúBEK) —• Preto sme aj my,
Quetzaloohuatlovi kňazi, bojovali proti zvyku obetovať vojnových zajatcov bohovi
Huitzilopochtlimu. (ZúBEK) — Osudy zrna pochovaného a vzkrieseného k novému
životu neobyčajne dobre symbolizuje egyptská legenda o dobrom bohu úrody Usírevovi.
(PRíRODA A SPOLOčNOSť) — Egyptskému bohu Thotovi pripisuje sa vynález písma a kalendára,
(BRANKO PBEKL.) — „Ani bohovi nepôjdem!" vykríkne, (TATARKA) — „Nejdem,
ani bohovi..." (ZGURIšKA) — Za chrbtom mu vykríkol z celého hrdla: „Nášmu zemskému
bohovi sláva." (ZáBOBSKý)
Pri substantívach otec, syn, duch, Kristus sa bežne používa pádová prípona
-ovi; tvary s príponou -u sú v cirkevnej reči, najmä v niektorých ustálených
spojeniach, ktoré majú takýto pôvod. Takto sa v cirkevnej reči skloňuje aj
slovo pán. V náboženských spisoch sa píšu tieto pomenovania s veľkým začiatočným
písmenom: Bohu Otců, Synu i Duchu svätému, Otcu nebeskému, usnul
v Pánu, v 2. stor. po Kristu (starší spôsob udávania letopočtu), brat v Kristu.
Tvar otcu je v D. sg. aj v ustálenom spojení otcu-materi.
Slová kôň, koník, koníček, somár, žrebec majú okrem bežného lokálu podľa
vzoru chlap (o koňovi, pri koňovi, popri koňovi) výnimočne aj tvar podľa
79