Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Čilou to zmrvilo, a keď sa večer vrátila domov, len (= až) ju tak triaslo od strachu.<br />
By publishing your document, the content will be optimally indexed by Google via AI and sorted into the right category for over 500 million ePaper readers on YUMPU.
This will ensure high visibility and many readers!
You can find your publication here:
Share your interactive ePaper on all platforms and on your website with our embed function
Slovenská akadémia vied - SAV
Slovenská akadémia vied - SAV
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Čilou to zmrvilo, a keď sa večer vrátila domov, len (= až) ju tak triaslo od strachu.<br />
Čilou to zmrvilo, a keď sa večer vrátila domov, len (= až) ju tak triaslo od strachu.
len aj pivnicu otvorila, aby sa vyvetrala, vyschla, (TAJOVSKý) — Nohy len a len utekali, ako by im bolo ponahlo. (KAUNčIAK) — Ani nezbadá, že uháňajúce auto ho len-len nezrazilo, (TOMAščíK) Vo všetkých uvedených prípadoch má častica kn zdôrazňovaoiu funkciu. menovite častica menovite j e vytyčovaeia vysvetľovaoia. Jej synonymá sú najmä, hlavne. Poznať ma ešte nepoznajú, menovite slečinky nie. (JESENSKý) možno častica možno a jej variant možnože]e vytyčovaeia hodnotiaca. Jej synonymá sú pravdepodobne, asi, azda. Pri modifikovanom výraze stojí buď bezprostredne,- buď oddelená pauzami. Možno "býva vetnou i členskou časticou, ale môže byť aj samostatnou výpoveďou. A tento majetok iste nepatril jednému, možno všetkým piatim, možno aj viacerým, ba možno slúžil na výplatu, podporu koľkých partizánov, (PLáVKA) — A ked si pomyslela, že môže byť už mŕtvy, že je možno už mŕtvy, že je zabitý, premkla ju znova hrôza. (MINáč) — A ešte inde niekto, možnože básnik, skúmal svoju malú vnútornú oblohu. (žáBY) — Teraz, možno, bude tam dobrá kĺzačka, pokrytá snehom vyše človeka, (ONDBE JOV) — Pred chvíľou — možno. Áno, aj odvahu som mal. (KBáUK) Slovo možno sa používa i vo funkcii příslovky. môžbyf Častica môžbyt je vytyčovaeia hodnotiaca s tým istým významom čo častice možno, pravdepodobne, asi, azda. Trpel veľmi a môžbyť aj opravdivo, (TATABKA) — Áno, áno, ale kravy sme mali. Ahá. To m&žbyf, ale od tých čias už odvykli, (TAJOVSKý) nadovšetko Vytyčovaeia vysvetľovacia častica nadovšetko je synonymná s časticou predovšetkým. Akú hanbu by uvalil na seba a nadovSetko na dieťa, (KUKUčíN) nadto Vytyčovaeia vysvetľovacia častica nadto má synonymné výrazy okrem hho, k tomu, navyše. Pokúšajú sa nevidieť nové skutočnosti a podávať ich nadto staršími jazykovými a kompozičnými, (A. MATUšKA) 778 prostriedkami
Slovenská akadémia vied Ustav slo
© Vydavatelstvo Slovenskej akademi
Vzor ulica 104 VzorcWaň 108 Vzorit
Obsahový inštrumentál 192 Adnomi
Neurčité násobné číslovky 341
Vzor trieť — triem . 444 Morfema
Sekundárne použitie 527 Minulý
Zřetelové vzťahy 671 Vzťah pros
Predhovor Morfológia slovenského
Úvod do morfologie Podstata morfol
analýze gramatickej stavby jazyka.
Napríklad zdrobnenina sa netvorí
množného čísla, vyjmúc plurál
Hranice medzi slovnými druhmi nie
mantické. Autosémantické slovné
Pojem morfologická kategória je u
zjednodušujúcej schematickosti ro
Tvary paradigmy sa tvoria zo spolo
Niektoré zmeny v báze sú vyvolan
vzoru chudnúť: chud-ol (-la, -lo,
zložených tvarov sa stiera pôvod
nevyvoláva defektnosť, lebo uvede
júcieh vývinových obdobiach. Tý
zbytočných formálnych prvkov. Na
Introflektívny typ sa zakladá na
V mužskom neživotnom rode sa vša
číslovky meravejú (stávajú sa
Morféma infinitivu je -t; morféma
Natrvalo nesklonné sú však len s
Podstatné mená Substantiva Defin
Ani veci vo vlastnom, užšom zmysl
Všeobecné a vlastné podstatné m
svojom číselnom význame aj prvok
Ked slovo prestáva byť podstatný
koľvek zmysle dotýkajú: naklada
O väzbe možno hovoriť aj v ďal
Podľa vzoru chlap sa skloňujú aj
Svitok — Svitka, Dudok — Dudka,
Veľmi pekný je ten pomer človeka
gor — švagrovia, zat — zaťovi
lovia, buržuj — buržujijburžuj
napr.: Že mnohé vojny s Turci a i
V N. pl. je základná prípona -ov
oriešok — orieška, priemysel
od roka do roka, pól roka, za dobu
chorál, imperiál, inštrumentál,
časov; napr.: sústava slovesných
Ku vzoru stroj patria slová tvoren
použit jazdec. Neživotné skloňo
V I. pl. je pádová prípona -mi p
stvor; c) v slovách so samohlásko
(t, ď, ň, ľ, c, dz, č, dž, š,
) zakončených na -ča (okrem papu
činovaf, drobäť, droboť, hať,
D. gazdin-ej gazdin-ám A. gazdin-
A. mest-o mest-á L. (o) mest-e, uc
ádio — rádiu, Tókio — Tókiu
hláske /, ak sa kmeň končí na
slovách so zdrobňujúoou odvodzov
Sem patria aj niektoré podstatné
Skloňovanie cudzích podstatných
Z českých vlastných mien sa takt
Podstatné mená ženského rodu na
Gramatický rod Formálnym základo
hotové, moje, tvoje, svoje, naie a
neologizmy, poetizmy alebo ako vply
cení zmena'na podobu s rodovo siln
v rozprávkach i bobrica, drozdica,
však dvojtvary. Neosobné tvary č
prívlastkov: dve Ameriky (Severná
Príznakovosť pl. sa prejavuje med
častí odevu a obuvi: dreváky, ga
názvy sviatkov: Dušičky, Hromnic
Sg. látkových a abstraktných pod
prírodných javov: dažde, hmly,
nadradeného slova (strecha domu),
Modálna vložka: To nebolo tak, č
Už chýbal len Vraniakov pastier T
Neprešlo ani dva týždne, tiež t
slovesách so smerovým prvkom, kto
drgľuje (od zimy len ma tak drgľu
Výsledkový akuzativ Stojí miesto
Genitív príslušnosti Podľa výz
Genitív druhovej príslušnosti Ke
výrazom, preto je významovým jad
Partitívny genitív vo funkcii pod
S elipsou slovesa alebo s jeho záp
slovesá so zvratným zámenom si:
Len ked bieda na pár dní stíchne
anke dlžný desať tisíc, byť ni
Druhú skupinu tvoria slovesá s im
vosti; zabrániť krviprelievaniu,
úbať ostrou sekerou, rezať círk
dívať sa na niečo čiernymi okul
objektu. Predpokladá pritom pri sl
Dopíňací objekt (pri slovesách
Skalite, Široké; Štefanský, Kol
mladá trávička, vytiahlo ju jarn
Ich všeobecným zámenným korelá
šik; prima, fajn, nóbl, extra, ti
g) „charakteristický pre osobu,
korelátmi sú aký, taký: kozie m
detskej reči z citosloviec čača
ojaschopný, vodotěsný, skálopev
a) ktorých kmeň sa končí na jed
(zriedka) stupňuje, má v druhom a
pekný kus cesty (= veľký kus ces
vec v iných okolnostiach. Meno vec
7, postov, ktoré si vybral, či kt
„čertovská cesta", „čertovsk
N. Množné číslo G. D. A. L. I.
iluzórny, fiktívny, sociálny, su
užívali sa aj prídavné mená s
A. otcov-ýck otcov-e (ostatné rod
celému radu vecí. Ked sa prídavn
Zámená Pronominá Definícia Zám
Osobné a zvratné zámená tvoria
druhú osobu čiže tú, ktorej sa
Vnútorný náš človek nás ženi
význam ako zámená 1. a 2. osoby,
každej, ňou tak opovrhovanej sedl
Významy osobných přivlastňovac
On, on tvoj pán Pistik, má v kaž
N. G. D. A. L. I. Množné číslo
2. Pri životnom subjekte v plurál
Zvratné sa, si obyčajne zostáva
Všetko má svoj čas. (JESENSKý)
N. G. D. A. L. I. muž. tí tých o
Tohto veľkého ti dám, — ponúk
2. Ukazujú na vzdialenejšie predm
2. Obyčajne poukazuje na veľkú k
Označuje miesto v blízkosti. Dobr
Počala myslieť na toho i onoho z
Tak a teraz vám povieme to hlavné
Zámeno taký Odkazuje na vlastnos
Zámeno takto Na odkazovanie sa pou
Výrazný je tento význam vo zvola
Neutrum také (hovorové takô) je
No vidíš, akô je neposlušnô, a
Vo význame zámena aký sa zámeno
Hľa, koho si vediem! (úzus) — A
Jeho logika pripustila ľudské vla
V esejistickom a publicistickom št
Niektoré předložkové pády zám
Zámeno kam Označuje smer preč; p
kde len aký v svete hájik, horiö
Voľakto zablúdil a volá o pomoc,
Zámená s morfémami koci- (koc-),
Zámená s týmto významom zosilň
čo ..., parom (ho tam) vie kto . .
taký istý, takýže stotožňujú
V krásnej literatúre sa používa
3. Zámená vždy, vždycky značia
Potom ju tak zaklial, aby so samým
ako pracujú na poli učni, lebo vr
Jedným priniesol radosť, iným ž
1. základné (kardináliá) a skup
podstatných mien ženského a stre
2. V presných výpočtoch niečoho
Pri skloňovaní sa tvary číslovk
V ľudovej reči a v starších tex
Od predmetného použitia číslovi
sedem, (LAZáROVA) — Všetkých t
("HEčKO) — Prečo zvaľujú naň
Domov dovediem mladú kravičku aj
titatívne ohraničenie predmetu al
niečo masti (múky, soli, radosti,
5. na označenie súhrnného počtu
Násobná číslovka raz má rozš
Neurčité násobné číslovky Neu
ôsmy, alebo majú rovnako správnu
Bodová číslovka tretí Tretí li
Biheller, 18-ročný, padol v sedem
Zbadali sme, že naše tri kone sú
Ako tesné číselné spojenia sa p
Spojenie distributívnej predložky
napr.: jednotka, dvojka, trojka, tr
tívne podstatné mená; keď sa sk
nie, hrozbu, zastrašovanie typu tr
čiže ágens (= logický subjekt)
mocné sloveso zostáva pritom voln
Veľmi často sa používajú fázo
sa, okúňať sa, ošívať sa, zdr
obliekať, ale mať ich pripriahla
tického subjektu vety; 4. sponové
indikatíve prézenta iba pod dôra
Zriedkavo sa pomocné slovesá zda
nemení a ak sa tento komponent nem
áť sa, blýskať sa, blysnúť sa
kovať sa, skrášliť sa, spariť
Začatie deja v primeranej intenzit
Zvratná podoba nezvratných slovie
častí. Ale ostatné neurčité tv
om sa rieši rozpor medzi jednočle
Rozdiely medzi nimi sú dôležité
Združenú väzbu s akuzatívom a d
jazdiť, kráčať, letieť, náhli
A-»- D P , jednak intenčnú hodno
ezpodmetový zvratný tvar má vžd
každého vetného člena, infiniti
Skupina neosobných slovies vyjadru
nemu človeku nepatri, (HEčKO) —
vo vetnom základe. Na odstránenie
Negatívnym čiže záporovým geni
kladu.) Vo vete Pred mesiacom som t
Ale generálov náhly odchod zas le
konkrétny ako ostatné určujúce
vypást — vypásat, vykríknuť
Tvarý vbehávat, strhával, prevrh
z ich poznávacích znakov, ich kri
len vidom. Ale okrem toho od zákla
dovú distributívnu dvojicu tvoria
Jednovidové slovesá Tie slovesá,
V slovenčine sa pri osobných slov
prezent. Dokazujú to jeho sekundá
je činný rod. Tvary slovies, pri
Počet modifikaěných morfém mô
vypľúvať— vypľúva, nocúvat
Celá skupina týchto slovies je re
Lexikálna charakteristika Do vzoru
užívajú tieto bezpredponové slo
Vzor trieť—triem je neproduktív
šnupat, šomrať, špintat štibra
Lexikálna charakteristika Do vzoru
Takisto sem patria aj předponové
napr.: mašírovat, varírovať, fr
civilizovať, barbarizovat, motoriz
Veľmi bohatú skupinu tvoria desub
zadržať, vydržať, preležať sa
ckudn-e-m — chudn-ú — chudn-ú
Zložený slovesný tvar sa skladá
najčastejšie ide o 1. os. sg. kon
Tieto nezvratné neosobné tvary ma
sa uplatňujú pravidelne. Ale v 1.
sa, krát-ia, hlás-ia, trón-ia, s
Prézentný kmeň má dve podoby: v
Z nepravidelných slovies patrí se
V záporných tvaroch stojí zápor
Dokonavé slovesá nemajú osobitn
A keby to bola aj sto ráz pravda,
Tvary imperatívu Aktívne tvary Im
Sloveso ísť má pravidelný imper
Opisný pasívny infinitiv sa tvor
ako stena. Tak je to aj pri adjekti
Činné príčastie prítomné Čin
(-aca, -oce): zbrojaci, -a, -e; hno
Aj táto formálna črta tvarov typ
navé aj dokonavé), napr.: chytat
podkasaný, -á. -e'; kázaný, -á
Sloveso stát, resp. jeho předpono
olieť, šumieť — bytie, šedive
2. Dej má všeobecnú platnosť. K
Ako robíme, tak sa máme. (PBíSL.
„Moja dievka, ked! sa hráš, ned
Tvar druhej osoby plurálu Tvar dru
neodváži!" (KUKUčíN) — „Nao
„Synak môj, hore hlavu. Neboj sa
Ledva sa starý otec večierkom na
1. Podávanie prírodných dejov Na
že sa Petráň pri klaňaní ide v
yť akosi otupno. (FIGULI) — Bolo
Neosobné tvary osobných modálnyc
Používanie slovesných kategóri
Zajtra je sobota, bude výplata a r
že príslušný dej vykoná, a tý
Dokonavým slovesom v tvare antepr
je, treba mi niečo odkázať po ne
ude sa (vám, ti) páčit, alebo pr
Nebude však ešte pol piatej, lebo
1. Modálnym atribútom (v kladnej
7. Kondicionálom sa vyjadruje poch
časové stupne kondicionálu Nere
Tomo zbledol a Peter skričal na Ju
enie nepríjemného následku: Kož
Myslel som, že ked som neprišiel,
chádza") prekážky z významovej
„A či ti povedal niečo?" pýta
Nepozmenená intencia slovesa v inf
Tento kus zeme, mierne sa zvažujú
udeme mať zavreté, (úzus) — De
Ináč je slovesné podstatné meno
Příslovky Adverbiá Definícia, v
(po)ležiačky, stojmo, bežkomj. O
Akostné sú napr. příslovky: bez
Rôznorodé příslovky stoja vedľ
A hľa, tu máš: i tak budo! (TIMB
Dvojité súvislosti prísloviek s
hlučnej-no, mračne — mračnef-n
-ho: bhho, draho, naho, tuho, úboh
éastia, ktoré už nemajú aktuál
stantívnym základom zakončené n
tvary slovies). Táto derivačná s
Příslovky, ktorých základom sú
podnes, pomimo, ponajprv, ponajviac
dnu i von, hore i dolu, nahor i nad
nevidel, (KUKUčíN) — Ktovie, č
Kde? a skade?: spredu, skraja, spra
Vicispán po svojom zvolení ostáv
Příslovky príčiny (účelu, ú
atsky, grobiansky, hrdinsky, chlaps
Spakruky zrazí vo vzteku sviecu, (
zhola, zhruba, zhusta, zľahka, zne
Niektorým, povahové jemnejším,
4. vnútorné stavy: clivo, čudnej
spolu; dať zbohom; držať čisto,
A vieš, čo mi povedal? Že som mo
V zloženom príslovkovom výraze m
Zámená Niektoré předložkové t
Predložky Propozície Predložky
a) jednoduché: bez, cez, do, k, me
V kúte bola široká posteľ, (KUK
Umy sa do pása! (úzus) — Začer
Iste by sa rozliala na kolomaž. (K
Ale pri abstraktach, napr. pri dejo
Tie dozerajú na mladé a vedú ich
Švihnem valaškou, a milý sokol,
podlejšej. (TIMRAVA) — Odhodil z
Po trpných príčastiach a po stav
II. S A. vyjadruje: 1. smer na otá
jeleňa, (MOBIO) — Správca kraji
4. príčinu veľmi často pri slov
Pltník Jano veľkou žrďou odbíj
To je po prvé výrobné tajomstvo,
Podvojné predložky s prvou časť
7. účel: Sedeli pri raňajkách,
Hovorím s Jóbom: Ó, zahynul ten
f) pri osobných i neosobných men
6. zreteľ: dobrý v jadre, výborn
6. mieru: dostať za hrnček mlieka
dolu Spája sa s I. Vyjadruje: 1. s
Mužský pobral sa rýchle naprieč
Raz som našiel na podvrchu jednej
Vôkol Predložka vôkol sa viaže
prejsť na stranu kontrarevolúcie,
Predložka koncom je zmeravený in
Auskultácia nám obyčajne neodkry
Predložka ohľadne slovotvorné s
(KUKUčíN) — Bolo by výhodnejš
Význam spojok Významom čiže obs
spájacím prostriedkom. Tak vznika
cii súvetia Chlapci sa hrali pri p
hypotaxu, ked je súlad medzi funkc
medzitým čo, len čo, čo raz, ak
ako: A nebolo nikomu viac treba ako
Toká je to žena, že nehodno na
Cím väčšia voda, tým viac zvl
majú svoj pôvodný význam ako na
Ba čím dalej, tým jej bolo teple
2. Stupňovací vzťah sa samotnou
a predsa 1. Parataktický spojkový
vyslovuje prísudkovým slovesom al
Aj ubijú nas, aj plakať nám neda
On nás nepoznal, ako ľudí z druh
Bude visieť, ako že som Janko Kra
Vylučovací vzťah sa výraznejši
ľaš, až ťa na to život prinút
Používa sa aj zdôraznená forma
Čím došli k nemu, bola už tma a
čo raz Hypotaktická spojka čo ra
Ako ozbrojený sprievod vyskočia n
Ale kadenáhle kohúti zakikiríkal
zbadá starygáňa ked už nie vyst
Kráľ Janko Králik Štefan Krasko
absolútne opytovacie zámeno 30; p
e — 0, á — 0 pri skloňovaní
ezpríznakové (rodovo) mužské po
časové spojky 686 časové súvet
dáta, skloňovanie 113 datív: kat
druhové číslovky 315, 348; urči
existencia: neosobné slovesá vyja
matického slova 22; príslušnosť
muž. neživ, podst. mien vzoru dub
intencia slovesného deja 389, vzť
(predikatívum) 572; p. aj morfolog
krátenie p. rytmické krátenie kr
v ľudovej reči 752; p. aj ľudov
morfematické zloženie: delenie pr
nech (častica) 781 nechať, modál
niet, nieto (tvary slovesa byt) 472
odkiaľ (zámeno), základný význ
ostať, ostávat, sponové 374 osta
plurálový pendant 147 plurálový
porovnávací vzťah 685; p. aj kom
priamo (častica) 787 priamy pád 7
prítomný kondicionál 545; p. aj
uských domáckych mien typu Kosia
stantív k odvodenosti 63; p. aj fu
slovný prízvuk pri spojkách 691
stupňovateľnosť: ako kritérium
ták (častica) 792 ták ako (spojk
tvorenie gramatických tvarov v por
vedľajšie syntaktické funkcie po
vnútro, tvary L. sg. 115 vo forme
vzťah: medzi morfologickou a synta
zas, zasa (častico) 800 zásah p.
ženská odvodzovacia prípona 134
Loading...
You have already flagged this document.
Thank you, for helping us keep this platform clean.
The editors will have a look at it as soon as possible.
Loading...
Loading...
Are you sure you want to delete your template?
This ePaper is currently not available for download.
You can find similar magazines on this topic below under ‘Recommendations’.
Done
Performing this action will revert the following features to their default settings:
Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.
Saved successfully!
Ooh no, something went wrong!