Slovenská akadémia vied - SAV

medzitým čo, len čo, čo raz, ako, skôr ako, skôr než, skôr kým, prv ako, prv než,
prv kým, náhle, kadenáhle, akonáhle, zatiaľ, pokiaľ, pokým, dokým-.
Základná je spojka keď.
6. Spôsobová je najmä jednočlenná hypotaktioká spojka ako a tieto dvojčlenné
spojky .v tým — že, s tým — aby, bez toho — aby, bez toho — že by. Spojka
ako je základná.
7. Porovnávacie sú tieto hypotaktické spojky: ako, ani, sťa, než, akoby, sťaby,
čoby, že (ľud.), by (Tud.), ako keď, ako keby, ani keby, ani, keď, sťa keď, sťa keby,
tak ako, ako že. Základná spojka je tu ako.
8. Účinkové sú tieto hypotaktické spojky: až, že, aby, Čo. Základná je
spojka až.
9. Obmedzovacícli hypotaktických spojok niet. Sem patrí len dvojčlenná
spojka okrem toho — že.
10. Prostriedkové sú hypotaktické spojky že. ako, najmä v spojení s korelovaným
deiktickým výrazom: tak — že, tým — že. Základná je spojka tým — že.
11. Zřetelové sú hypotaktické spojky jednočlenné ako, čo, pokiaľ, nakoľko
a dvojčlenná spojka vzhľadom na to — že. Základná je spojka ako.
12. Príčinné sú jednočlenné hypotaktické spojky lebo, bo, pretože, keďže,
že, keď. Základná je spojka pretože.
13. Dôslodkové sú jednočlenné hypotaktické spojky aby, žeby, že. nech, by
(ľud.). Základná je spojka takže.
14. Účelové sú jednočlenné hypotaktické spojky aby, žeby, že. nech, by (ľud.).
Základná je spojka aby.
15. Podmienkové sú hypotaktické spojky ak, keď, keby, nech, aby, pokial,
jestli (zastar.), ač (ľud. a arch.), až (ľud.). Základná je spojka ak.
16. Prípustkové spojky sú jednoklonné hypotaktické spojky hoci, hoc, bár,
bárs, trebárs, čo, čo-prium, akokoľvek, ačkoľvek (zastar.), ač (arch.) a dvojčlenné
hypotaktické spojky wtprirk lomu — že, miesto toho — aby, namiesto toho —
aby, miesto aby, namiesto aby. namiesto čo by, miesto čo by. Základná je spojka
hoci.
17. Zlučovací význam nmjú hypotaktické spojky aby, ak, ked. 'pričom.
18. Odporovací význam majú hypotaktické spojky aby. zatiaľ čo. kým.
pričom.
členské a vetné spojky
li. Spojkami sa vyjadrujú syntagmatické vzťahy, f'leumi syntagiem môžu
byť jazykové jednotky rozličnej hodnoty. Zväčša sú to alebo slová, alebo vety.
Preto sa spojky niekedy čleuia na členské a vetné. t. j. na spojky, ktorými
sa spájajú do syntagiem zvyčajne iba vetné členy, alebo iba vety.
687