Slovenská akadémia vied - SAV

Zuza odnesie na stôl misu polievky, (HEčKO) — Potom mu dala za obrus dukátov so
sebou, (DOBšINSKý, POVESTI) — Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína. (PBíSL.) —.
„No, keď ty máš takú múdru dievku," vraví na to pán, „na, zanes jej túto zmeň ľanu."
{DOBšINSKý, POVESTI). — Raz jeden — raz druhý sype hrsť gombičiek do vrecka, (RáZUS) —
Ilčík dostal od ujca Kotúčovie za hodnú Škatuľu pušného prachu, (RáZUS) — I nasypal mu
z mechúra plné priehrätie. (KUKUčíN) — Každý hodí mu na rakev hrsť zeme. (KUKUčíN) —
A za chovu stiahnem vám mieru žita z výžinku, (TAJOVSKý) — Dám vám medicíny za
lyžičku, (TAJOVSKý) — Ale vagón vajec denne vraj musia odoslať do sveta, (OABAJ) —
Išla som očistom nazbierať za košík kresancov. (šOLTESOVá) — Na jar za voz dažďa, za
hrsť blata, (PBíSL.) — Stará neskoro sa vrátila, ale doniesla dobré náručie dreva, (DOBšINSKý,
POVESTI) — Za maštaľ koni mám, to všetko popredám, a vám jest), piti dám.
. ( K O L L á R , S P I E V A N K Y )
Keď sa vyjadruje, že istá vec alebo látka je v množstve, ktoré vymedzuje
príslušná nádoba, obal a pod., ako rovnocenné sa používajú spojenia typu 1. pohár
vody a 2. za pohár vody — teda 1. pomenovanie príslušnej nádoby (v širokom
zmysle) v príslušnom páde + G. pomenovania veci (látky) alebo 2. predložka
za s A. pomenovania nádoby -f- G. pomenovania veci.
3. najrozličnejšie kvantá látok. — Obyčajne sú to pomenovania útvarov,
v ktorých sa príslušná látka vyskytuje, alebo na ktoré sa drobí (kúskuje).
Napríklad: krajec, okrušok, smidka (chleba), bokjpôlt (slaniny), kvapka (krvi,
•ohľadu, hrdosti, logiky), kropaj (potu), slza (vody, nápoja), šlcvarka (poľa),
akomak/zamak (korenia), mačný mak (papriky), chlp (vlny, slamy, mäsa),
byľka (súcitu), omrvinka, omelinka (chleba), štipka (soli, tabaku), slamka
(o slamku viac), pod necht, kus, kúsok, kúštik, hruda (syra), snop (žita, svetla),
viazanica (petržlenu), zväzok (zeleniny), kocka (cukru), peceň (chleba), paklik
(cukríkov), škatuľka (zápaliek), hlávka (kapusty), vechet (slamy), struk (cesnaku),
stoh (slamy, dosák), štós (dosák, spisov), kôpka (šušiek);
Tá nosila jej každý deň za tanier jedla a okrušok ohloba. (šOLTESOVá) — Vám som chcel
•väčšiu smidku chleba vybojovať, (TAJOVSKý) — Slúžka priniesla štyri šálky čiernej kávy
.a rovnaký počet krajcov ohloba. (TOMAščíK) — Ani toho roku, ako každý rok, nepadlo
celé leto kvapky dažďa, (KUKUčíN) — Dobrému chlapovi zbaví chlp mäsa a liter vína.
i(POREK.)
K tejto skupine sa prikláňa aj neurčitá číslovka trocha/trochu, zlomkové číslovky
polovica/polovina/pola, štvrť, štvrtina atď. a slovo raz.
Neurčitá číslovka trocha je vlastne zmeravené podstatné meno. Ako číslovky
nad štyri a všeobecne neurčité číslovky spája sa s G. určeného podstatného mena
— trocha maku, trocha ľudí. V základnom tvare je dubleta trocha/trochu.
Prvá podoba je nominativ bývalého podstatného mena a druhá podoba
akuzativ. Neurčitá číslovka trocha/trochu sa správa celkom tak ako kvantita-
356